Spoločne zachraňujeme 1/3!

Takmer jedna tretina potravín končí v koši. Toto množstvo jedla by pritom mohlo každý rok nachovať 3 miliardy ľudí. To je štyrikrát viac, než počet hladných ľudí na tejto planéte.

V Európe sa ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu. Aby ste mali konkrétnejší obraz, predstavte si, že každý z nás vyhodí štyri jedlá za týždeň. Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 miliónov ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie.

Potravinový odpad neznamená len vyhodené jedlo a peniaze. Ide hlavne o plytvanie zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – ako sú voda, pôda, energia či ľudská práca. Plytvanie potravinami je jeden z najväčších problémov a to z etického, ekonomického, zdravotného aj environmentálneho hľadiska. Každý z nás pritom dokáže prispieť k riešeniu tohto problému.

Nie každému je jedno, koľko sa plytvá

Do našej výzvy Prispej k záchrane 1/3! sa zapojilo 114 ľudí, ktorí sa aktívne hlásili k znižovaniu plytvania potravinami. Zúčastnení mali za úlohu sa zamyslieť nad druhom potravín, ktoré najčastejšie vyhadzujú a popísať dôvody prečo tak robia. Vo výzve sme ponúkli niekoľko z našich tipov, avšak účastníci mohli prispieť aj vlastnými originálnymi riešeniami.

Viacerí ste nám písali, že kompostujete, máte vlastný alebo zdieľaný kompost. Vymýšľate zaujímavé recepty a využívate zvyšky z jedla na prípravu nových (napr. na jablkový koláč, banánový chlebík, makové opekance, tekvicová polievka, zaváraniny). Častokrát sa zo zvyškov stane aj obed na druhý deň.  Niektorí máte aj domáce zvieratá, ktoré si na zvyškoch radi pochutnajú.

Zdôverili ste sa nám, že najčastejšie vyhadzujete pečivo, zabudnete naň, máte ho príliš veľa a napokon splesnivie. Na druhej strane ho viete zužitkovať na strúhanku alebo nadbytok uskladňujete v mrazničke. Ako druhú potravinu najviac vyhadzujete ovocie a zeleninu, ktoré sa časom pokazia a zhnijú.

Taktiež si varíte vlastné obedy do práce alebo zmrazujete jedlo, keď môžete. Dôraz kladiete na správne usporiadanie a uskladnenie v chladničke, ktoré dokáže výrazne napomôcť k dlhšej čerstvosti potravín. Tí, ktorí máte vlastnú záhradku si dopestujte zeleninu/ovocie sami.

Čo je chvályhodné je, že veľa z vás chodí nakupovať do obchodu so zoznamom. Stále platí, že hladný človek kúpi viac, aj to čo nechce!

Potešili nás aj žiaci zo Strednej odbornej školy pedagogickej v Bratislave, ktorí sa zapojili do výzvy a vymysleli plán na zníženie plytvania jedla v školskej jedálni. Predložili ho riaditeľke školy, ktorá na základe tohto návrhu zaviedla viaceré tipy do praxe.

Ďakujeme veľmi pekne všetkým, ktorí sa zapojili. V októbrovej výzve získava (náhodným žrebovaním) zelený balíček „greenfluencera“ Andrej T. Srdečne blahoželáme! Budeme vás kontaktovať.

Čo nám prináša november?

Výzvu Čo máme v koši, ktorá ladí s Medzinárodným dňom nenakupovania 27.11. Veríme, že sa ľudia reálne zamyslia nad množstvom odpadu, ktorý produkujeme. Každý rok je to až 435 kilogramov komunálneho odpadu na občana. Zhruba polovicu jeho celkovej hmotnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad, ktorý môžeme „recyklovať“ aj sami. Druhú polovicu tvorí z veľkej väčšiny odpad z obalov. Tých na Slovensku za rok vyprodukujeme pol milióna ton.

V novembrovej téme nazrieme hlbšie do koša a zanalyzujeme jeho obsah. Reč bude hlavne o obaloch. Počas jedného mesiaca si vyskúšame žiť bezobalovo.

Do výzvy sa môžete zapojiť kedykoľvek, avšak v prípade záujmu o mesačné žrebovanie, je dobré výzvu splniť do konca novembra.

Už teraz sa tešíme na vaše výsledky, zistenia alebo tipy.