Jedlé plytvanie

Treba vedieť

Na planéte s takmer 8 miliardami ľudí čelíme potravinovej neistote na všetkých úrovniach. Viac ako 820 miliónov ľudí nemá dostatok potravy. Inými slovami, každý deviaty človek vo svete buď hladuje alebo trpí podvýživou. A aj napriek tomu plytváme potravinami. Každý rok sa vyhodí takmer 2 miliardy ton potravín, čo predstavuje až jednu tretinu všetkých vyrobených potravín na celom svete. Toto množstvo by dokázalo nasýtiť všetkých ľudí, ktorí hladujú a to dokonca 4-krát!

V Európe sa ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla! (Čo predstavuje 173 kilogramov na osobu.) Aby ste mali konkrétnejší obraz, predstavte si, že každý z nás vyhodí štyri jedlá za týždeň. Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 miliónov ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie. Pri prvovýrobe a spracovaní sa taktiež plytvá vo veľkom množstve.

Plytvanie potravinami je jeden z najväčších svetových problémov, a to z etického, ekonomického, zdravotného aj environmentálneho hľadiska. Potravinový odpad neznamená len vyhodené jedlo a peniaze. Znamená hlavne plytvanie zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – voda, pôda, energia či ľudská práca.

Potravinový odpad významne prispieva k zmene klímy. Nespotrebované potraviny končia častokrát v spaľovniach. Na skládkach, kde sa rozkladajú, sa z nich vo veľkom množstve uvoľňuje metán (jeden z najrozšírenejších skleníkových plynov, 28-krát účinnejší ako oxid uhličitý). Uhlíková stopa potravín sa však vytvára počas celého reťazca – od výroby po spotrebu. Keby bol potravinový odpad krajinou, bol by po Amerike a Číne 3. najväčším producentom skleníkových plynov! A to je už čo povedať.

Prečo vlastne plytváme potravinami? Dôvodov je viac a odpoveď nie je jednoznačná. Isté však je, že k plytvaniu dochádza v celom systéme, počnúc poľnohospodárstvom, cez potravinársky priemysel, dodávateľov, siete obchodov až po spotrebiteľov.

Najviac jedla vyhadzujeme v domácnostiach. Ako odpad najčastejšie končia zelenina, ovocie, chlieb a pečivo a tiež varené jedlo a mliečne výrobky. Nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať. Nevieme ich správne skladovať. Vyhadzujeme jedlo, ktoré nespĺňa estetické kritériá. Zhruba tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti, a aj preto mnohé potraviny končia zbytočne v koši.

Plytvaniu potravinami sa však dá pomerne efektívne predísť, ak začneme ako spotrebitelia pristupovať k jedlu zodpovedne. Aj minimálne zmeny v spôsobe nakupovania, varenia a konzumácie potravín pomôžu znížiť náš vplyv na životné prostredie, zredukovať odpad, šetriť prírodné zdroje aj financie, či pomôcť ľuďom, ktorí sú v núdzi.