Ilustračný obrázok

Prispej k záchrane 1/3!

Plytvanie potravinami je jedným z najväčších problémov, ktorým dnes ľudstvo čelí. Každý rok sa vyhodí až jedna tretina jedla.
1 Zamysli sa nad druhom potravín, ktoré najčastejšie vyhadzuješ. Aké sú tvoje dôvody?
2 Ponúkame ti niekoľko tipov ako to zmeniť. Skús aplikovať niektoré z nich alebo pridaj vlastné originálne riešenia:
  • Nenakupuj hladný: Predtým, ako vyrazíš do do obchodu s potravinami, spotrebuj doma všetko, čo sa dá. Urob si nákupný zoznam a kúp len to, čo skutočne potrebuješ. Hladný človek kúpi viac, aj to čo nechce!
  • Sleduj dátumy: Nauč sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti!
  • Správne skladuj: Zisti ako správne skladovať ovocie a zeleninu, môžeš tak predísť ich predčasnému dozrievaniu, prípadne hnilobe.
  • Využi zvyšky: Ak varíš veľa a pravidelne ti v chladničke ostávajú rôzne zvyšky, urči si deň v týždni, kedy ich všetky spotrebuješ. Je to skvelý spôsob, ako zabrániť vyhadzovaniu jedla, ušetriť čas aj peniaze.
  • Priprav si domáci vývar: Zeleninové zvyšky, ako sú rôzne konce, stonky a šupky, restuj na troche olivového oleja alebo masla, pridaj vodu a uvar z nich zeleninový vývar.
  • Skamaráť sa s mrazničkou: Mrazenie potravín je jedným z najjednoduchších spôsobov ich konzervácie. Druhov potravín, ktoré sa dajú dobre zmraziť, je neúrekom, napríklad aj chlieb a pečivo. Máš svoje osvedčené tipy?
  • Zabaľ si obed: Užitočným tipom, ako ušetriť peniaze a zároveň znížiť svoju uhlíkovú stopu, je doniesť si svoj vlastný obed do práce.
  • Kompostuj: Kompostovanie je prospešným spôsobom opätovného využitia a premeny potravinového odpadu na živiny pre rastliny. Záhradný, mestský alebo bytový kompostér... vyberte si!
Odfoť a zdieľaj ako si predišiel odpadu z potravín. Ak máš chuť, napíš krátku správu a podeľ sa o svoje skúsenosti.
Zapoj sa do výzvy
Ak sa chceš zapojiť do výzvy . Ak nemáš prihlasovacie údaje, registruj sa.

Treba vedieť

Dekoračný obrázok

Na planéte s takmer 8 miliardami ľudí čelíme potravinovej neistote na všetkých úrovniach. Viac ako 820 miliónov ľudí nemá dostatok potravy. Inými slovami, každý deviaty človek vo svete buď hladuje alebo trpí podvýživou. A aj napriek tomu plytváme potravinami. Každý rok sa vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje až jednu tretinu všetkých vyrobených potravín na celom svete. Toto množstvo by dokázalo nasýtiť všetkých ľudí, ktorí hladujú a to dokonca 4-krát!

V Európe sa ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla! (čo predstavuje 173 kilogramov na osobu.) Aby ste mali konkrétnejší obraz, predstavte si, že každý z nás vyhodí štyri jedlá za týždeň. Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 miliónov ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie.

Plytvanie potravinami je jeden z najväčších problémov a to z etického, ekonomického, zdravotného aj environmentálneho hľadiska. Potravinový odpad neznamená len vyhodené jedlo a peniaze. Znamená hlavne plytvanie zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – ako sú voda, pôda, energia či ľudská práca.

Odpad z jedla má tiež významný súvis so zmenou klímy. Vyhodenie jedla môže dokonca prispieť k zmene podnebia. Nespotrebované potraviny končia častokrát v spaľovniach alebo na skládkach, kde sa rozkladajú a vo veľkom množstve sa uvoľňuje metán (jeden z najrozšírenejších skleníkových plynov, 28-krát účinnejší ako oxid uhličitý). Uhlíková stopa potravín sa však vytvára počas celého reťazca, od výroby po spotrebu. Keby bol potravinový odpad krajinou, bol by po Amerike a Číne 3. najväčším producentom skleníkových plynov! A to je už čo povedať.

Prečo vlastne plytváme jedlom? Dôvodov je viac a odpoveď nie je jednoznačná. Isté však je, že k plytvaniu dochádza v celom systéme, počnúc poľnohospodárstvom, cez potravinársky priemysel, dodávateľov, siete odchodov až po spotrebiteľov.

Najviac jedla vyhadzujeme v domácnostiach. Ako odpad najčastejšie končia zelenina, ovocie, chlieb a pečivo a tiež varené jedlo a mliečne výrobky. Nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať. Nevieme ich správne skladovať. Vyhadzujeme jedlo, ktoré nespĺňa estetické kritéria. Zhruba tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti a aj preto mnohé potraviny končia zbytočne v koši.

Plytvaniu potravinami sa však dá pomerne efektívne predísť, ak začneme ako spotrebitelia pristupovať k jedlu inak. Aj minimálne zmeny v spôsobe nakupovania, varenia a konzumácie potravín pomôžu znížiť náš vplyv na životné prostredie, zredukovať odpad, šetriť prírodné zdroje aj financie, pomôcť ľuďom, ktorí sú v núdzi.

Cieľ 2025

Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025: Znížiť globálny potravinový odpad na osobu na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni o polovicu a znížiť straty potravín v celom výrobnom a zásobovacom procese, vrátane pozberových strát.

V čom to viazne

Snahu o dosiahnutie uvedeného cieľa komplikuje zber relevantných údajov. Informácie o potravinovom odpade sa stále považujú za konkurenčné, a preto ich výrobcovia a spracovatelia nechcú zdieľať. Chýbajú ucelené štatistiky o plytvaní v jednotlivých fázach dodávateľského reťazca potravín. V domácnostiach zase absentuje povedomie a poznatky spotrebiteľov, potrebné k redukcii takéhoto odpadu.