Splnený sen

Rys ostrovid

Slovenská populácia rysov je považovaná za jednu z  najlepšie zachovaných populácií v Európe

Splnený sen

Do nemeckého Falckého lesa sa po 200 rokoch vrátil rys. Je to aj zásluha Národnej zoo Bojnice, ktorá sa zapojila do projektu LIFE Luchs, v rámci ktorého poskytla do Nemecka 8 dospelých rysov. Tie sa tu postupne úspešne rozmnožujú.

Otázke návratu rysa ostrovida do voľnej prírody sa Nemci venujú už od 90-tych rokov 20. storočia. Vďaka slovenským partnerom sa im darí plniť sen o návrate najväčšej mačky Európy na miesta, kde nežila už viac ako dve storočia. 

Päť populácií

V minulosti mu viackrát hrozilo vyhynutie, hoci počas prehistorickej doby bol rys rozšírený vo všetkých zalesnených častiach Európy vrátane Britských ostrovov. Na území Veľkej Británie, Írska, Dánska, Holandska, Belgicka, pobrežných oblastí Francúzka a Nemecka vyhynul pred niekoľkými stovkami rokov. V priebehu nasledujúcich storočí sa „stratil“ aj z ďalších osídlených častí Európy. Smer procesu vymierania veľkých šeliem, vrátane rysa postupoval od začiatku historickej éry v celej Európe od západu na východ. Na konci 18. storočia bol rys rozšírený len v Alpách, na Balkánskom polostrove až po Grécko, v Karpatoch a celej oblasti východnej Európy, pobaltských štátov, Fínska a Škandinávie. „Zachovalo sa len päť autochtónnych (pôvodných) populácií – škandinávska, karélska, baltická, karpatská a balkánska,“ hovorí Jakub Kubala z občianskeho združenia DIANA - Výskum karpatskej fauny. Stav rysov bol obmedzený najmä v dôsledku rozsiahleho odlesňovania, straty alebo fragmentácie vhodných biotopov, minimálnych stavov koristi, ako aj priameho prenasledovania. „V polovici 19. storočia sa na území celého Uhorska zrealizovalo masívne trávenie veľkých šeliem vrátane rysa strychnínom. Druh sa v tomto období zachoval pravdepodobne len v minimálnom počte v centrálnej časti severného Slovenska a vo východných Karpatoch. Druhá hrozba nastala počas 30. rokov minulého storočia, keď počet rysov klesol len na 50. V ďalšom desaťročí sa populácia rysov začala postupne regenerovať. Dnes žije v Európe, mimo územia Ruska a Bieloruska, odhadom 9– až 10-tisíc jedincov. Rysy sú rozšírené v 23 krajinách, k čomu pomohli najmä zvieratá zo Slovenska. Slovensko zahŕňa 17,2 percenta z Karpatského regiónu, čo je po Rumunsku druhý najväčší podiel zo všetkých karpatských krajín, a to aj v otázke rozšírenia populácie a jej početnosti“.

Na pokraji smrti

"Výskumu, monitoringu, ochrane a záchrane našej najväčšej mačkovitej šelmy sa prostredníctvom rôznych projektov a grantov venujeme už viac ako desaťročie" hovorí vedúci zoologického odboru Národnej zoo Bojnice Branislav Tám (36) a dodáva, že k hlavným poslaniam moderných zoologických záhrad patrí aj ochrana prírody a voľne žijúcich druhov. Väčšina rysov sa dostane do jeho rúk v zúboženom stave. Spomína prípad dvoch rysíčat, ktoré boli v roku 2016 nájdené v okrese Snina a tiež sa dostali do tunajšej rehabilitačnej stanice. Jednu z rysích sestier sa už zachrániť nepodarilo, druhá dostala meno Labka. „Jej rehabilitácia nebola vôbec jednoduchá, bola silne napadnutá parazitmi a neskôr si ešte aj zlomila končatinu, ktorú jej museli operovať. Napriek tomu z nej vyrástla veľká a silná samica s hmotnosťou viac ako 19 kilogramov. Aj ona patrí k tým rysom, ktorí dostali novú šancu na život vo Falckom lese, 15. decembra 2017 sme ju vypustili na území tejto biosférickej rezervácie“.  Rok po rysích sestrách sa do rehabilitačnej stanice v Bojniciach dostali zas dva asi 3 mesačné osirelé mláďatá, samce Alfie a Wrano. „Alfie pochádza z Národného parku Nízke Tatry a Wrana odchytili v intraviláne mesta Vranov nad Topľou. Boli dezorientované, dehydrované a vo veľmi zlej psychickej a fyzickej kondícii. Ich váha po príchode do rehabilitačnej stanice dosahovala len 2,6 kilogramu a iba vďaka rýchlej a odbornej pomoci expertného tímu sa ich podarilo zachrániť a dorástli na krásnych mladých rysov pripravených na vypustenie do voľnej prírody,“ spomína ďalší z mnohých prípadov  Branislav Tám.

Návrat

Bojnická zoo sa stará o rysy od svojho založenia v roku 1955. Prvého rysa v zajatí v rámci celej Európy sa podarilo odchovať práve v tejto zoo v roku 1962. Postupne prišli ďalšie úspechy a zoo začala posilňovať chovy v ďalších krajinách. „Pozitívny vývoj populácie umožnil počas obdobia rokov 1962 až 1992 realizáciu viacerých programov reštitúcie rysa v západnej a strednej Európe, pre ktoré poskytlo Slovensko zakladateľské zvieratá. Celkovo bolo v rámci týchto programov translokovaných 170 až 177 rysov, ktoré boli vypustené v ôsmich krajinách. Národná zoo Bojnice je už desiatky rokov zapojená do projektov týkajúcich sa reštitúcie rysa do voľnej prírody v niektorých európskych krajinách, napríklad sme sa zapojili do reštitúcie rysa v pohorí Vogézy vo Francúzsku, v Národnom parku Šumava v Českej republike a najnovšie v biosférickej rezervácii Falcký les“ predstavuje genézu rysích reštitúcií a úspešné projekty Branislav Tám a dodáva, že posilnenie populácie sa v súčasnosti spúšťa aj v Slovinsku a Chorvátsku, kde sa populácia rysov z genetických a zo zdravotných dôvodov potrebuje posilniť novými jedincami.

LIFE Luchs

Pri záchrane živočíchov, ktorých populácie vymizli z veľkej časti Európy, je nesmierne dôležitá medzinárodná spolupráca. Bojnická zoologická záhrada je už štvrtý rok súčasťou projektu, ktorý sa realizuje na nemecko-francúzskej hranici v území Falckého lesa. Ten je s veľkosťou 1 790 km² najrozsiahlejším spojitým lesným územím v Nemecku. Toto územie je súčasťou UNESCO a cezhraničnej Biosférickej Rezervácie Falcký les – Severné Vogézy (Nemecko/Francúzsko) s celkovou veľkosťou 3 028 km². Koordinujúcim príjemcom projektu LIFE Luchs je nadácia Stiftung Natur und Umwelt Rheinland-Pfalz, jeho partnermi sú Biosférická rezervácia Sycoparc, švajčiarska výskumná organizácia KORA, Ministerstvo životného prostredia SR, Národná zoologická záhrada Bojnice, občianske združenie DIANA - Výskum karpatskej fauny a Štátna ochrana prírody SR. Projekt sa začal v roku 2015 a súčasnosti bolo v jeho rámci vypustených 17 rysov, z toho 8 zo Slovenska a 9 zo Švajčiarskeho pohoria Jura. V roku 2016 našli v Nemecku nový domov prvé tri rysy, samec Lucky a samice Kaja a Luna. Luckymu a Kaji sa už o rok nato narodili v novom domove mláďatá. Následne k prvej trojici rysov pribudli ďalšie slovenské zvieratá, samec Cyril a samica Labka. Nasledovali Alfie a Wrano a najnovšie, v júni tohto roka k slovenským rysom v Nemecku pribudol samec Braňo. Prvých troch slovenských rysov nasledovali počas marca a apríla 2017 ďalšie zvieratá (samec Arcos a dve samice Bell a Rosa) odchytené vo švajčiarskom pohorí Jura. U samca Arcosa bola relatívne rýchlo po jeho translokácii a vypustení zaznamenaná rozsiahla migrácia o cca. 360 km na juh, do centrálnej časti Francúzskeho pohoria Vogézy. V pohorí Vogézy sa do súčasnosti vyskytuje malé jadro prežívajúcich rysov pochádzajúcich z reštitúcie (pre ktorú poskytlo Slovensko zakladateľské zvieratá) na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia. Vzhľadom na veľmi nízky počet rysov na tomto území bol Arcosov príchod pozitívnou správou pre prežívanie tohto druhu v pohorí Vogézy, resp. celom Francúzsku. V závere roka 2017 bola do Falckého lesa vypustená sirota, samica Alosa. Počas roku 2018 boli vypustené ďalšie dva jedince, samec Juri a samica Jara, zatiaľ čo v roku 2019 tri jedince, samice Mala a Gaupa a samec Libre. Projekt reštitúcie rysa do Falckého lesa zaznamenal prvý významný úspech počas druhom roku jeho realizácie (2017). Po 200 rokoch absencie bola potvrdená úspešná reprodukcia u rehabilitovaných rysov zo Slovenska a samica Kaja priviedla na tomto území prvé potomstvo (dvoch samcov Filou a Palu. Ďalším úspechom boli mláďatá zaznamenané vo Falckom lese v roku 2018 (dokázateľne 5, pravdepodobne 8). Opäť sa jednalo o slovenskú samicu Kaju (minimálne 1 mláďa, potenciálne 2), a po prvý krát o švajčiarske samice Rosu a (minimálne 2 mláďatá, potenciálne 3) a Jaru (1 mláďa). Posledným úspešným prírastkom sú tri mláďatá ktoré sa narodili samiciam Male a Gaupe v roku 2019. Otcom dvoch mláďat Mali je slovenský samec Wrano. Projekt na záchranu rysa v Nemecku sa uskutočnil pod dohľadom odborníkov na manažment veľkých mačkovitých šeliem z Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) a finančne bol podporený z európskeho programu LIFE. „Rys je súčasťou ekosystému a bez neho tento ekosystém nefunguje tak ako by mal. Bez slovenských rysov a dlhoročnej profesionálnej a obetavej práce odborníkov z Národnej zoo Bojnice by sa tento projekt nemohol realizovať, pretože materská zakladajúca populácia rysov pochádza zo Slovenska“ hovorí štatutár nemeckej spoločnosti  Stiftung Natur und Umwelt Rheinland-Pfalz Jochen Krebühl.

Spolupráca a dôvera

Dôležitým negatívnym faktorom je aj ilegálny lov rysa. Negatívne názory na prezenciu rysa vychádzajú hlavne z predpokladu, že je zodpovedný za údajný pokles populácie srnčej zveri. Dôležité však je, že podľa oficiálnych poľovníckych štatistík populácie raticovej zveri, vrátane srnčej za posledných 20 rokov permanentne stúpajú. Navyše na populáciu srnčej zveri okrem rysa ako hlavného predátora významne vplýva aj stres z kompetície s ostatnými druhmi, a to hlavne s jeleňou zverou čo má za následok znižovanie ich kondície. 

                                                                                  Jaroslav Slašťan