Príliš vzácny odpad

Treba vedieť

Zamyslime sa, čo pre nás znamená slovo odpad. Predstavu nám môže poskytnúť obyčajný slovník, ktorý odpad definuje ako niečo „neupotrebiteľné, bezcenné“. Je tomu naozaj tak?

Pri elektroodpade tomu tak určite nie je. Zvlášť moderná výpočtová technika, ako sú počítače a smartfóny, je totiž niečo, čo môžeme smelo nazývať skrytým pokladom. Nejde však iba o to, ako nám tieto zariadenia zásadne uľahčujú život. Väčšina z nás si pojem poklad vo svojich predstavách spája napríklad s truhlicou plnou zlata skrytou niekde na odľahlom mieste. Niečo také sú aj naše smartfóny, tie sa však neskrývajú zakopané niekde na opustenom ostrove, ale v našich vreckách a zásuvkách.

Každé elektrické zariadenie vrátane smartfónov potrebuje pre svoju činnosť rôzne kovy, vrátane tých vzácnych. Podľa údajov BBC z roku 2016 priemerný smartfón obsahuje okolo 0,034 g zlata, 0,34 g striebra, 0,015 g paládia a takmer jednu tisícinu gramu platiny. Z menej vzácnych kovov je to priemerne 25 g hliníka a 15 g medi na jeden smartfón. To samozrejme nevyzerá ako nejaké veľké bohatstvo či poklad, treba si však uvedomiť dve veci:

1. Množstvo. Keby sme rozobrali a dôsledne vyseparovali tieto materiály napríklad z 1000 smartfónov by sme získali 34 g zlata, 340 g striebra, 15 g paládia a gram platiny. Pri milióne smartfónov sa bavíme o tých istých číslach, len gramy vymeníme za kilogramy. A počet smartfónov v obehu je obrovský a je nepravdepodobné, že ich počet bude klesať, skôr naopak.

2. Extrémne náročná ťažba a spracovanie. A to nielen z hľadiska ceny, ale aj z pohľadu pracovnej sily a vplyvov na životné prostredie. Napríklad výnosnosť pri ťažbe zlata sa odhaduje na 3 - 12 gramov zlata na tonu vyťaženej zlatej rudy – to znamená, že na výrobu 1000 smartfónov musí byť vyťažených 3 až 11 ton zlatej rudy!

Na rozobratí a „vyťažení“ nášho nepotrebného smartfónu teda síce nezbohatneme, ale je nutné pamätať na príslovie „Babka k babce, budú kapce“ – preto je dôležité, aby sa s elektroodpadom zaobchádzalo správne a vzácne materiály, ktoré obsahujú smartfóny nekončili na skládkach alebo v spaľovniach. Definícia zo slovníka v tomto prípade určite neplatí – elektroodpad svoju hodnotu aj využitie stále má.

Z dlhodobého hľadiska je nutné podotknúť, že recyklácia elektroodpadu aj napriek svojej prospešnosti problém celkom nerieši, iba ho spomaľuje. Recyklácia je priemyselný proces, ktorý vedie k istej miere znečistenia životného prostredia. Vyžaduje si dopravu druhotných surovín do špecializovaných podnikov, ktoré ich separujú, čistia a ďalej spracúvajú do použiteľnej formy, pričom každý z týchto procesov sa nezaobíde bez spotreby energie a istého podielu novej suroviny. Pri každom druhu odpadu preto platí jedna univerzálna pravda: Najlepší odpad je ten, čo nevznikne.

Smartfón, ktorý sme zodpovedne používali 4 až 5 rokov, má oveľa nižší dopad na životné prostredie ako smartfón, ktorý sa za tú istú dobu stihol pomocou recyklačného procesu minimálne raz „reinkarnovať“. Problém s elektroodpadom nie je v tom, že ho produkujeme, ale v tom, že ho produkujeme až príliš veľa a vyhadzujeme ho až príliš rýchlo.

Ak chceme znížiť zaťaženie životného prostredia – našu ekostopu, je nutné zamyslieť sa nad tým, ako pristupujeme k elektronike, ktorú používame. Základným pilierom minimalizácie vzniku odpadov je totiž šetrná a menšia spotreba. Pri elektronike to znamená plne využiť jej potenciál a snažiť sa naplniť jej životný cyklus.

Tým, že odoláme pokušeniu kupovať to, čo nepotrebujeme docielime nielen znižovanie množstva elektroodpadu, ale aj znižovanie nákladov na recykláciu vzniknutého odpadu, na ťažbu surovín. Predchádzame tým aj devastácii životného prostredia a vykorisťovaniu pracovnej sily v rozvojových krajinách. V neposlednom rade sa tento prístup prejaví aj v našej peňaženke.

Skúsme sa zamyslieť nad tým, či je najnovší model smartfónu to, čo nutne potrebujeme k životu a či to nie je zbytočný luxus. Luxus na zaplatenie ktorého nám v budúcnosti peniaze stačiť nebudú.

„Okolo 400 miliónov ľudí si minulý rok kúpilo smartfón. Ak si myslíte, že je to úspech, predstavte si aký to malo vplyv na ľudí v rozvojových krajinách.“
(Eric Schmidt, bývalý riaditeľ spoločnosti Google)