Schladí klímu klimatizácia?

Treba vedieť

Naša Zem je planétou, ktorá umožňuje život taký, ako ho poznáme.

Pre každé územie našej planéty je charakteristická klíma alebo podnebie. Ide o dlhodobý charakteristický režim počasia, ktorý je podmienený viacerými faktormi, ako je prúdenie vzduchu, vlastnosti zemského povrchu (rozloženie kontinentov, oceánov a morí, členitosť, vegetačný pokryv), ale aj ľudská činnosť (odlesňovanie, výstavba vodných nádrží). Podľa veľkosti dejov, ktoré vytvárajú klímu alebo podľa jej priestorového rozsahu, sa rozoznávajú: makroklíma, mezoklíma a mikroklíma, príp. miestna klíma. (Encyklopaedia Beliana, SAV)

Vieme, že klíma našej planéty sa otepľuje. Toto oteplenie pociťujeme takmer každý deň. My ľudia máme široký výber možností, ako sa ochladiť. Dáme si studený nápoj, zmrzlinu, osviežime sa kúpeľom v studenej vode, schováme sa v tieni stromu, vyzlečieme si šaty, či zapneme klimatizáciu (ktorú familiárne nesprávne nazývame klímou a ktorá spotrebúva energiu). Naša planéta si však nemôže zapnúť klimatizáciu. Ako sa teda ochladí? Má svoje vlastné prirodzené regulačné mechanizmy, ktoré fungujú doslova ako klimatizácia. Vedia teplotu znížiť či zvýšiť. Aké sú to mechanizmy?

1. Prirodzený skleníkový efekt, súvisí s pohlcovaním tepelného žiarenia atmosférou Zeme. Vďačíme za to práve výskytu skleníkových plynov, ktoré bránia úniku tepla naspäť do vesmíru a bez ktorých by teplota zemského povrchu bola asi – 18 °C a nie 14 °C, čo je terajší globálny priemer.

2. Kolobeh uhlíka. Uhlík sa vyskytuje v živej a neživej prírode. Najviac ho nájdeme obsiahnutý v mineráloch, v schránkach morských živočíchov v oceáne, je viazaný v nerastných surovinách (ropa, uhlie, zemný plyn) a v atmosfére je zastúpený vo forme CO2. Významnú úlohu v jeho kolobehu zohrávajú zelené rastliny (fotosyntéza a dýchanie). Pri viazaní uhlíka je významným faktorom aj oceán: atmosférický oxid uhličitý sa rozpúšťa na morskej hladine (čím je voda chladnejšia, tím viac CO2 môže pohltiť). Na morskom dne ho viažu baktérie. Vo vyšších vrstvách oceánu zase fytoplanktón (riasy, sinice), ktoré ukladajú oxid uhličitý do svojich tkanív a schránok.

3. Lesy na našej planéte pokrývajú približne 31 % z celkovej rozlohy pevniny. Pralesy, ktoré dostali pomenovanie pľúca Zeme, dokážu účinne zachytávať CO2. Žiaľ, neúmerný výrub stromov kvôli získaniu novej poľnohospodárskej pôdy a zmena klímy spôsobujú, že tropické lesy strácajú schopnosť zachytávať oxid uhličitý. V porovnaní s rokom 1990 dokážu amazonské pralesy absorbovať len jednu tretinu škodlivých látok. Prales prestáva fungovať ako pľúca Zeme.

Život rastlín, živočíchov a fungovanie celkového ekosystému závisí od klímy. A tá sa v priebehu miliónov rokov menila a mení. Dochádza k zmene podnebia – teplejšie obdobia sa striedajú s chladnejšími a tie suchšie s vlhkými.

Do týchto dlhodobých procesov však vstúpil človek. V dôsledku jeho činnosti vzrástli koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ktoré zachytávajú viac tepla, ohrievajú povrch zeme a spôsobujú globálne otepľovanie.

Zmena klímy je zmena spôsobená priamo alebo nepriamo ľudskou činnosťou, ktorá mení zloženie svetovej atmosféry a ktorá je naviac pozorovaná, narozdiel od prirodzených zmien klímy za porovnateľné časové obdobie. Predstavuje jednu z najväčších environmentálnych, sociálnych a hospodárskych hrozieb súčasnosti. John Kerry (špeciálny vyslanec pre boj proti zmene klímy z USA) sa v Jakarte v roku 2014 vyjadril, že zmena klímy môže byť najhoršou „zbraňou hromadného ničenia“.

Klímu našej planéty nedokáže schladiť žiaden moderný vynález či gigantická klimatizácia. Ale my, ľudia, áno. Svojimi každodennými činmi, uvedomelosťou a zmenou životného štýlu.