ZATOČ s ODPADOM - EWOBOX - Environmentálna výchova v kocke

Vymeň svoju hubku

Garant výzvy

Kuchyňa môže byť zdrojom inšpirácie a príležitostí pre „obehovú domácnosť“. Posvieťme si na hubky, ktorými umývame riad. Z čoho sú vyrobené, koľko nám slúžia a kde končia? Na trhu dnes nájdeš rôzne viac alebo menej environmentálne vhodné náhrady. Skús medzi nimi objaviť svoju favoritku. Možno to bude lufa, po ktorej siahneš – vieš si ju dopestovať sám, je veľmi hygienická, dlho vydrží a nakoniec ju pridáš do kompostu, z ktorého dopestuješ novú. Príklad obehovosti ako vyšitý. Predídeš tak odpadu z cca 24 klasických hubiek ročne.

1 Prečítaj si o lufe valcovitej, tzv. špongiovej tekvici, z internetu.

2 Nájdi kamenný obchod vo svojom okolí a jednu si zakúp (ak je obchod príliš ďaleko, na webe nájdeš širokú ponuku).

3 Zapoj lufu do umývania riadu vo vašej domácnosti či v škole. Vyskúšať môžeš aj ďalšie spôsoby jej využitia, prípadne iné environmentálne vhodné varianty kuchynských hubiek, špongií či handričiek.

Odfoť svoju lufu priamo v akcii a pošli nám fotku. Napíš krátku správu o svojej novej skúsenosti.

Zapoj sa do výzvy

Ak sa chceš zapojiť do výzvy . Ak nemáš prihlasovacie údaje, registruj sa.

Treba vedieť

Čo je ODPAD a kto je zaň zodpovedný? Odpoveď by sa menila podľa doby, v ktorej by sme žili. Boli časy, keď toto slovo ani neexistovalo. Boli obdobia, nie tak dávno minulé, keď sa plytvalo minimálne, lokálne a komunitne.

Dospeli sme aj do štádia, so začiatkom počas priemyselnej revolúcie, kedy sme verili v nevyčerpateľnosť zdrojov a neobmedzený rast. V tomto ekonomickom režime bol odpad chcený a žiadaný. VIAC vyrábať na jednej strane si žiadalo VIAC vyhadzovať na strane druhej. Skonštruovali sme globálnu mašinu na výrobu odpadu, tzv. systém zober – vyrob – použi - vyhoď alebo lineárnu ekonomiku rastu, ktorá nám mala naplniť predstavu o blahobyte na Zemi. A hoci už žijeme v inej dobe, „mašina“ funguje ďalej. Kam nás doviedla, posúďte sami...

Pomer odpadu a produktu je 9:1. Odpad vzniká v každej fáze života produktu – od ťažby, cez výrobu, distribúciu, spotrebu, až po jeho zneškodnenie. Nielen ten štandardný (tuhý, kvapalný a plynný), ale aj ľudský. Iba 20 % populácie spotrebúva približne 80 % všetkých prírodných zdrojov. Druhy vymierajú 100-násobne rýchlejšie ako bez činnosti človeka. Životný štýl vyspelých krajín dosahuje ekologickú stopu na úrovni 3 až 9 planét. Iba 1 % populácie prispieva emisiami oxidu uhličitého 2-krát viac než zvyšok sveta. Až 40 % ľudí žije v chudobe a ich číslo rastie. Môžeme konštatovať, že náš rozvoj rozhodne nie je udržateľný ani spravodlivý.

Vitajte v novej geologickej epoche Zeme nazvanej Antropocén, konštatuje Správa o ľudskom rozvoji (UNDP, 2020). Doby, v ktorej dominantným rizikom pre naše prežitie sme my sami. Na jej začiatku stojíme pred výzvou: Ako spojíme ľudský rozvoj s regeneráciou životného prostredia a nie s jeho drancovaním?

Dôležité je povedať, že cesta existuje. Je v prírode a je v nás. Predstavte si systém, v ktorom suroviny neustále kolujú, ktorý neplytvá, nie je toxický, nevytvára odpad, podporuje život a jeho rozmanitosť. Čo vám to pripomína? ...miliardy rokov osvedčený prírodný spôsob hospodárenia, ktorého sme sami súčasťou. Postupne rastie globálny tlak a úsilie o etablovanie nového modelu, tzv. obehovej ekonomiky, resp. hospodárstva, inšpirovaného prírodnými systémami. V najbližších desaťročiach bude našou stávkou na budúcnosť.

Odpadová „mašina“, ktorú sme vytvorili v dobe minulej, však stále zotrvačne funguje ďalej. No jedine my ju dokážeme preprogramovať. Ako jednotlivci máme dve možnosti: 1. zvaliť vinu na systém a fungovať ako obvykle alebo 2. uvedomiť si, že systém sme my. Sme politici, manažéri, učitelia, spotrebitelia, ktorí majú každý deň v rukách moc tvarovať ho a meniť.

Odpoveď na úvodnú otázku preto v súčasnej dobe znie: „Chyba nie je v našich hviezdach, ale v nás samotných.“ (Shakespear v diele Julius Caesar)