Raz a dosť

Treba vedieť

Je ľahký, je lacný a je všade. Jednorazový plastový odpad. A nemyslíme len PET fľaše, rúška, či mikroténové vrecká. Veľkou hrozbou sú mikroplasty. Kvôli svojím mikroskopickým rozmerom sú úplne všade – v ovzduší, riekach, moriach, telách živočíchov aj človeka. Našli sa v pive, mede, morskej soli, pitnej vode, mäse...

V Európe sa ročne vyrobí 58 miliónov ton plastov a až 25 miliónov ton plastového odpadu sa vyhodí. Z odhadov vyplynulo, že pri výrobe plastov a spaľovaní plastového odpadu vzniká na celom svete približne 400 miliónov ton CO2 ročne. Plasty budú do roku 2050 zodpovedné za 20 % globálnej spotreby ropy a za 15 % všetkých emisií skleníkových plynov. V oceánoch bude plávať viac plastu ako rýb. Zvýšeným využívaním recyklovaných plastov možno znížiť závislosť od ťažby fosílnych palív potrebných na ich výrobu a dosiahnuť tak pokles emisií CO2.

Recyklácia odpadov na Slovensku síce stúpa, ale rovnako rýchlo sa zvyšuje aj produkcia komunálneho odpadu. Ročne na Slovensku vyprodukujeme 2,37 mil. ton komunálneho odpadu. Obaly tvoria takmer 50 % objemu a 30 % váhy z celkového odpadu. Ak ste si však mysleli, že vytriedený plastový odpad môžeme recyklovať donekonečna, musíme vás sklamať. Vlastnosti plastu sa opakovaným spracúvaním zhoršujú a do mnohých výrobkov sa tak musí vždy pridať aj nový. Alebo sa z neho vyrábajú výrobky s nižšou kvalitou, ktoré už postupne ďalej nie je možné recyklovať a stáva sa odpadom.

Veľkú časť plastového odpadu predstavujú jednorazové obaly. Boli navrhnuté a vyrobené len na jedno použitie. Väčšinou ako obaly na potraviny. V roku 1962 vytvoril švédsky obalový dizajnér Sten Gustaf Thulin prvé plastové nákupné tašky. Odvtedy sme s nimi zamorili celý svet – na súši aj na mori. V roku 2010 každý Európan použil priemerne 198 jednorazových plastových tašiek („igelitiek“). Bežný Slovák však použil o 2,3 x viac „igelitiek“ ako priemerný Európan, až 466 kusov za rok. V spotrebe „igelitiek“ sme v tomto roku, spolu s Poľskom a Portugalskom, zaznamenali smutný rekord.

Spotreba plastových tašiek však po ich spoplatnení v roku 2018 na Slovensku významne klesla. Ministerstvo životného prostredia SR uviedlo, s odvolaním na štatistiku Európskej komisie, že v roku 2019 to bolo už iba 17 „igelitiek“. Spoplatnenie „igelitiek“ však viedlo k zvýšeniu spotreby iných druhov plastov. Ani obľúbené bavlnené tašky nemôžeme považovať za úplne ideálnu náhradu, a to kvôli obrovskej uhlíkovej stope, ktorú nadobúdajú počas pestovania a spracovania bavlny.

Ak sa väčšina zo 100 miliárd tašiek, ktoré dajú obchody ročne do obehu, použije iba raz na približne 20 minút, trvá dlhý čas, kým sa v prírode rozložia. Nerozložia sa však úplne. V podobe mikroplastov sa postupne hromadia v životnom prostredí, v telách živočíchov, a teda aj nás ľudí.

V roku 2020 sa kvôli pandémii COVID 19 spotreba jednorazových plastov ešte prudko zvýšila. Do „portfólia“ jednorazových plastov pribudli rúška a respirátory, ktoré nepatria do triedeného zberu, ale do komunálneho odpadu. Za sekundu skončí v životnom prostredí 50 jednorazových rúšok, za mesiac až 129 miliárd. Kvôli zmene našich spotrebiteľských návykov počas pandémie stúpol obrat on-line nakupovania a tým aj potreba rôznych jednorazových obalov. Takisto sa zvýšila produkcia jednorazových obalov z donáškovej služby jedál a potravín.

Ukázalo sa, že riešením nie sú ani tašky z tzv. rozložiteľných (biodegradovateľných) plastov. Výskum vedcov z univerzity v Plymouthe porovnával rozklad „igelitiek“ z rozložiteľných, kompostovateľných a klasických nerozložiteľných LDPE (Low density polyethylene, do slovenčiny môžeme preložiť ako nízkohustotný polyetylén) „igelitiek“ v rôznych prostrediach – v mori, v pôde, na vzduchu. Kompostovateľné „igelitky“ sú vyrobené z prírodných materiálov, ktoré sa prirodzene rozkladajú – z kukuričných a rastlinných škrobov a organických olejov. V mori sa rozložia za 3 mesiace. Vedci však ešte nedokážu odhadnúť, čo spôsobujú látky, na ktoré sa rozložia. A taktiež je dôležité vedieť, že na výrobu kompostovateľných „igelitiek“ je potrebná poľnohospodárska pôda, dodatková energia (v podobe osiva, hnojív či pesticídov) a samozrejme ľudská práca.

Rozložiteľné (biodegradovateľné) „igelitky“ sú vyrobené z umelých hmôt, ktoré by sa mali ľahko rozkladať v prírodných podmienkach. Sú z plastových polymérov a z prísad, ktoré majú kyslý charakter a za určitý čas začnú plast rozkladať. Rozložiteľné „igelitky“ dopadli pomerne zle v mori aj v pôde. Po 27 mesiacoch boli stále v pôvodnom stave, len sa trhali po vložení nákupu. Je preto naivné si myslieť, že keď používame rozložiteľné „igelitky“, máme čisté svedomie. NIE. Najmenší dopad má odpad, ktorý vôbec nevznikne a „najväčším bohatstvom je žiť spokojne s málom“ (povedal už Platón).

Európska komisia vypracovala tzv. Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve. Jej základom je ekodizajn plastov. Všetky plastové obaly uvádzané na trh EÚ sa do roku 2030 stanú buď opätovne použiteľnými alebo nákladovo efektívne recyklovateľnými.

Udržateľná spotreba by mala odzrkadľovať prírodné kapacity ekonomiky. Triediť odpad nestačí, dôležité je vzniku odpadu predchádzať – nakupovať zodpovedne a vyberať výrobky s nižším dopadom na životné prostredie. A preto začnime od seba – nákupom bez zbytočných plastových obalov.