Ilustračný obrázok

Obliekaj sa zodpovedne!

Ročne sa vo svete vyrobí asi 80 miliárd kusov oblečenia, pričom až 80 % putuje na skládku. Textilná výroba, ako jedno z najznečisťujúcejších odvetví, vyprodukuje 1,2 miliardy ton CO2 ročne, čo je viac emisií ako z medzinárodných letov a námornej dopravy dokopy. Tzv. „fast fashion“ (rýchla móda) je neprehliadnuteľnou hrozbou pre našu planétu.
1 Pouvažuj, aký kus oblečenia potrebuješ nevyhnutne do svojho šatníka doplniť.
2 Zaobstaraj si ho tak, aby bol finančne výhodný a zároveň šetrný k prírode.
TIP!
  • Navrhni si a uši si vlastné.
  • Pokús sa vyrobiť nový kus oblečenia zo starého (upcykluj).
  • Vymeň si kus za kus na swape alebo malej výmennej akcii v škole, medzi priateľmi.
  • Požičaj si oblečenie na príležitosť od kamarátky/kamaráta.
  • Nakupuj v bazáre.
  • Kúp si oblečenie od lokálneho výrobcu s dobrým menom, značkou.
Odfoť a zdieľaj svoj nový kúsok. Ak máš chuť napíš krátku správu a podeľ sa o svoje zistenia a skúsenosti.
Zapoj sa do výzvy
Ak sa chceš zapojiť do výzvy . Ak nemáš prihlasovacie údaje, registruj sa.

Treba vedieť

Dekoračný obrázok

Pomalá, udržateľná či etická móda. Dnes sa o móde hovorí v nových intenciách. Zatiaľ čo tzv. „fast fashion“ je neprehliadnuteľnou hrozbou pre našu planétu, „slow fashion“ je jej riešením. Nakupovanie oblečenia bolo kedysi príležitostnou udalosťou. Niečo, čo sa dialo niekoľkokrát do roka, keď sa striedali ročné obdobia alebo sme z oblečenia vyrástli. Nebolo to tak dávno, keď nám oblečenie šili mamy, a keď sme z neho vyrástli, zdedili sme ďalšie po staršom súrodencovi, sesternici, bratrancovi. A to naše zase putovalo mladšej generácii.

Ale zhruba pred dvadsiatimi rokmi sa niečo zmenilo. Oblečenie zlacnelo, je trendovejšie, cykly sa zrýchlili a nakupovanie sa stalo formou zábavy. Začali nám vládnuť globálne reťazce a online obchody. Oblečenia je zrazu príliš veľa! Čo je dnes trendy? Odpoviete možno jednoznačne: lacné, ľahko dostupné oblečenie, ale vyzerajúce luxusne a jedinečne. Iní namietajú: sú to staronové kúsky, vytiahnuté zo šatníka našich starých mám, minimálne upravené či spestrené rôznymi doplnkami. Ďalší vravia: nie, moderné je nekupovať, ale vymieňať.

Nuž, rozhodnite sami! Majte však na zreteli, že za lacným oblečením sa často skrývajú šokujúce fakty a čísla o vplyve módy na životné prostredie, či nekalé marketingové praktiky veľkých obchodných reťazcov. Vedeli ste, že práve oblečenie svetovo známych značiek ako H&M, Zara alebo Primark je vyrábané v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou? Priemerná mesačná mzda v odevnom priemysle v štátoch s najnižším príjmom je približne 220 eur. Pracovníci tovární v týchto krajinách pracujú 14 - 16 hodín denne v nevhodných podmienkach – napr. šička má priestor 3 m2, v ktorom sa zdržuje počas celého dňa. Budovy tovární sú staticky nevyhovujúce. Maloleté deti sú využívané na detskú prácu a o takejto forme práce sa hovorí aj ako o novodobom otroctve.

Za rok 2018 na Slovensku predstavoval textilný odpad približne 10,6 kg na jedného obyvateľa, spolu 57 721 ton odpadu z textilu a obuvi. Tento odpad putuje prevažne na skládky, prípadne do spaľovní. Textilný odpad nemusí však končiť len takto, textil/odevy je možné podať ďalej/vymeniť si ich alebo si zo starších vecí vyrobiť nové.

Čo je „fast fashion“ (rýchla móda)? Odhaliť nám ju pomôže niekoľko aspektov, ktoré výrazne ovplyvňujú ľudstvo aj našu planétu: ponúka tisíce štýlov a najnovších trendov; má nový tovar na sklade každých pár dní či týždňov; používa lacné a nekvalitné materiály, čo spôsobuje znehodnotenie oblečenia po niekoľkých vypraniach - z takéhoto „lacného“ oblečenia sa pri praní uvoľňujú mikroplasty, ktoré nezachytia ani čistiarne odpadových vôd; oblečenie je vyrobené v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou a slabou environmentálnou legislatívou; dodávateľský reťazec je tak zložitý a netransparentný, že je ťažké zistiť, kto sú jeho subdodávatelia a kto v skutočnosti oblečenie vyrobil.

Týmito znakmi je dnes charakterizovaná nielen takmer každá globálna značka, ale aj tie malé a neznáme. Dôležitá je rýchlosť a nízke náklady, zo dňa na deň prinášať nové kolekcie inšpirované módnymi prehliadkami alebo štýlom celebrít. Ročne sa vyrobí 80 miliárd kusov oblečenia, čo je 11-krát viac ako svetová populácia ľudí. Odhaduje sa, že dnes nakupujeme o 60 % oblečenia viac ako v roku 2000 (v Európe najviac Briti, a to ročne až 26,7 kg na osobu).

Medzitým končia tisíce ton oblečenia v odpade, pričom až 80 % každoročne putuje na skládku. Textilná výroba, ako jedno z najznečisťujúcejších odvetví, vyprodukuje 1,2 miliardy ton CO2 ročne, čo je viac emisií ako z medzinárodných letov a námornej dopravy dokopy. Pokiaľ sa vývoj nezmení, predpokladá sa, že do roku 2030 vzrastú emisie z tohto sektora až o 60 %. Už ste niekedy premýšľali nad tým, koľko vody sa spotrebuje na výrobu bavlneného trička? Toľko, koľko vypije človek za 3 roky svojho života – 2 700 litrov. Šokujúce, že?

Čo je „slow fashion“ (pomalá móda)? Dá sa povedať, že je presným opakom rýchlej. Spomaľuje životný cyklus oblečenia, proces jeho výroby, nákupu, nosenia a následného vyradenia. Cieľom je zvýšiť životnosť oblečenia a jeho kvalitu. Pomalá móda by sa mala stať dôležitou súčasťou nového konceptu obehovej ekonomiky, kde je oblečenie a textil v obehu tak dlho, ako je to len možné. Znižujú sa tak nároky na nové prírodné zdroje na jednej strane, a tiež množstvo vzniknutého odpadu na strane druhej.

Čo je „upcycling móda“? Ide o znovupoužívanie odpadu, nie o jeho rozloženie na rôzne druhy materiálu ako pri recyklácii. Na rozdiel od priemyselného spracovania si tento proces nevyžaduje ďalšiu energiu či vodu, iba kreativitu. V móde to znamená, že sa zo starých kúskov oblečenia vyrobia nové. Nekončia v koši, zostávajú v obehu a predlžuje sa ich životnosť.

Aká je situácia na Slovensku? Každý z nás ročne vyhodí v priemere 4 – 12 kg šatstva. Na oblečenie míňame stovky eur ročne. Traja z desiatich Slovákov nové kúsky dokupujú každý mesiac. Viac ako polovica Slovákov priznáva, že má plný šatník, ale napriek tomu stále „nemá čo na seba“. 53 % našincov má problém s výberom oblečenia, pretože ho nevedia správne kombinovať, a tak si pravidelne dokupujú nové kúsky. V tomto začarovanom kruhu plnom plytvania sa točia viac ženy ako muži a najmä mladí do 24 rokov.

K mesačnej frekvencii nákupov sa priznávajú prevažne ženy, najmä vo vekovej skupine 35 – 44 rokov. Dvaja z desiatich mužov kupujú oblečenie raz za pol roka. V obchodoch s oblečením nechávajú ženy aj muži približne rovnako veľa peňazí. Tretina do 300 eur ročne a 22 % Slovákov do 500 eur. Polovica z nás, hlavne ženy, oblečenie pravidelne triedi. Najčastejšie ho posúvame známym a rodine alebo ho darujeme rôznym organizáciám. 7 % z nás nepotrebné veci jednoducho vyhodí. Upcyklovaniu, výrobe nového oblečenia, či iných výrobkov z už vytriedeného oblečenia, sa venujú iba 2 % populácie.

Cieľ 2030

Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo: dosiahnuť vysokú úroveň triedeného zberu textilného odpadu, ktorú musia členské štáty zabezpečiť do roku 2025.

V čom to viazne

Textilné výrobky sú po výrobe potravín, bývaní a doprave štvrtým najzaťažujúcejším odvetvím na primárne suroviny a vodu a piatym, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov. Odhaduje sa, že celosvetovo sa recykluje menej ako 1 % všetkých textilných výrobkov. Oblečenia je skrátka všade veľa. Jeho životnosť je z pohľadu kvality aj módy veľmi nízka. A jeho cena nie je férová pre ľudí, ktorí ho vyrábajú a ani pre životné prostredie.