ANTROPOscéna

Treba vedieť

Geochronologické obdobie, v ktorom dnes ľudstvo žije, sa neformálne nazýva antropocén. ,,Je to vek ľudí a nová geologická epocha, v ktorej sa ľudská činnosť stala dominantnou silou formujúcou planétu.“ (Zdroj: UNDP 2020)

Antropocénny spôsob života má mnoho charakteristík, ako napríklad rozvoj priemyselnej činnosti a technológií, urbanizácia, odlesňovanie, degradácia pôdy, znečisťovanie vôd, znečisťovanie vzduchu, zmena klímy a vymieranie druhov. Ľudské aktivity a ich účinky komplexným spôsobom ovplyvňujú biosféru a ekologickú rovnováhu a spôsobujú mnoho environmentálnych problémov a hrozieb.

Antropocén charakterizujú dva javy, a to tzv. trend exponenciálneho civilizačného rozmachu (nárast populácie z 1 miliardy na 8 miliárd za necelých 200 rokov) a tzv. človekom spôsobená premena životného prostredia v globálnom meradle, ktorá narúša planetárne biogeochemické cykly a nadbytočné skleníkové plyny destabilizujú prirodzene sa regulujúcu zemskú klímu.

Následky tejto destabilizácie sa prejavujú všade na svete extrémnymi prejavmi počasia (povodne, prívalové dažde, krupobitie, tornáda, zvyšovanie hladiny morí kvôli roztápajúcim sa ľadovcom, zvyšovanie teploty morí, extrémne sucho a teplo vo vnútrozemí, lesné požiare atď.). Čoraz viac sídiel nemá prístup k pitnej vode a degradácia pôdy im znižuje možnosti pestovania potravín. Mobilizujú sa masy ľudí, ktorí sú nútení opúšťať svoje domovy z dôvodu zmeny klímy.

Celosvetovo 60 % ľudí žije v mestách. Sídla, so svojimi betónovými povrchmi, továrňami, dopravou, inžinierskymi sieťami, spaľovňami, teplárňami, ako aj spotrebiteľmi tvoria sieť tepelných základní. Na túto sieť sa pripája ďalšia infraštruktúra, tzv. zásobovacia, cez ktoré sú mestá zásobované potrebnými zdrojmi a prostriedkami pre ich nenásytný rast.

Mestá sa rozrastajú vertikálne aj horizontálne, nové cestné siete a infraštruktúry sa stále budujú, rozširujú, celosvetovo ubúda zeleň a biodiverzita. Pretvárame povrchy mimo sídiel (rúbeme lesy, vytvárame nepredstaviteľne veľké plantáže a veľkochovy na produkciu potravín, ťažíme nerastné suroviny a drahé kovy, odvodňujeme krajinu s reguláciami tokov) a vytláčame iné organizmy častokrát až na pokraj vyhynutia. Situácia, ku ktorej smerujeme, je podobná syndrómu uvarenej žaby v postupne sa otepľujúcej vode.

V antropocéne meníme v globálnom meradle flóru aj faunu. Nepôvodné druhy rastlín a živočíchov sa rozširujú, a so zmenou klímy prichádzajú škodci, ktorých negatívne dôsledky ešte viac zosilňujú (napr. vrtivka orechová, lykožrút smrekový, komár tigrovaný, lienka východná atď.).

„Sme prvými ľuďmi žijúcimi v dobe, v ktorej dominantným rizikom pre naše prežitie sme my sami.“ (Zdroj: UNDP 2020)

V ére antropocénu urýchlene hľadáme správne postupy a riešenia pre schladenie planéty. Pomocou implementácie tzv. mitigačných a adaptačných opatrení sú nám poskytnuté rôzne formy a postupy, ako zmierniť klimatické dôsledky, alebo ako sa im prispôsobiť na medzinárodnej, národnej, ale aj na individuálnej úrovni. Medzinárodné snahy (napr.: Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, konferencia zmluvných strán Kjótskeho protokolu a konferencia strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody) napomáhajú členským štátom vytvárať a implementovať národné stratégie a programy pre realizáciu takýchto opatrení.

Spoločným výskumom a vývojom vznikajú rôzne novodobé technológie a smery, napr. CCS technológie (Carborn Capture Storage) na zachytávanie a skladovanie uhlíka z ovzdušia, alternatívne pohonné hmoty ako biopalivá, prechod na obehovú ekonomiku a iné.

Existujú tiež rôzne projekty podporujúce občiansky aktivizmus (Envirorekord 2017 – Stromy do krajiny, Upracme Slovensko), ktoré podnecujú spoločenskú zodpovednosť, prinavrátenie vzťahu ľudí k svojmu bezprostrednému okoliu, ale aj k lokálnej komunite. Tieto projekty nevytvárajú zisk, tvoria však hodnoty nepeňažného charakteru prospešné pre spoločenstvo – napr. výsadbou stromov alebo lúčnych pásov v meste sa tvoria lepšie podmienky na život. Taktiež je to pomalý, ale účinný spôsob adaptácie na zmenu klímy a na jeho negatívne dopady.

Príroda nám nezištne poskytuje svoje služby. Dobrovoľnícke aktivity nám môžu slúžiť ako priestor k realizácii nápravných opatrení. Každé naše úsilie (adaptačné či mitigačné) vykonané dnes alebo zajtra sa pravdepodobne ukáže až v horizonte nasledujúcich generácií. Každý deň, každý skutok a rozhododnutie sa však počíta.

„Odvaha nespočíva v slovách, spočíva vo voľbe.“ Antoine de Saint-Exupéry