Rieka Dunaj je domovom štyroch európskych hlavných miest. Ktoré sú to?

• Viedeň, Budapešť, Bratislava, Bukurešť
• Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad
• Praha, Viedeň, Bratislava, Belehrad

Tak ako všetky rieky, aj Dunaj od vekov inšpiruje umelcov. Krása, mohutnosť, životodarnosť a význam Dunaja sú ospevované v množstve ľudových aj hymnických piesní, v básňach a v obrazoch vo všetkých krajinách, ktorými Dunaj preteká. Jeho meno nesie aj slávny valčík z roku 1867 od Johanna Straussa mladšieho, ktorý sa stal symbolom cisárskej Viedne. Viete, ako sa tento valčík volá?

• „Na prekrásnom veľkom Dunaji“
• „Na krásnom zlatom Dunaji“
• „Na krásnom modrom Dunaji“

Dunaj je domovom rôznych druhov rýb ako šťuka, zubáč, hlavátka, sumec, mieň, lieň a iné. Teší sa tiež veľkej rozmanitosti kaprov a šťúk, ako aj pstruhov alebo zubáčov. Deltu Dunaja a dolnú časť rieky obýva niekoľko druhov euryhalinných rýb, čo znamená, že sa dokážu aklimatizovať na rôzne úrovne slanosti vody. Ktoré patria k takýmto druhom rýb?

• morský vlk, úhor
• úhor, jeseter, vyza
• morský vlk, pleskáč vysoký

Dunaj pramení v Nemecku, v Čiernom lese v nadmorskej výške približne 1 078 m nad morom, a svoju cestu končí v Čiernom mori. Územie od Čierneho lesa po Čierne more, z ktorého všetky vody z dažďa, snehu, horských ľadovcov a prameňov stekajú po povrchu do potokov a riek a nimi ďalej až do Dunaja, sa nazýva povodie Dunaja. Najvyšší bod v tomto povodí je pokrytý ľadovcom. Dosahuje výšku 4 409 m nad morom a je zároveň aj najvyšším vrchom vo Východných Alpách. Viete, ako sa tento najvyšší bod v povodí rieky Dunaj volá?

• Schwarzwald
• Schwechat
• Piz Bernina

Kedysi bol najhojnejšou rybou v Dunaji jeseter. V časoch Rakúsko – Uhorska bola Bratislava známa rybím trhom a jesetermi, ktorých bolo v Dunaji dostatok, boli ľudia v čase ich ťahu doslova „prejedení“. Najväčšou z týchto jeseterovitých rýb bola vyza veľká, ktorá bežne dorastá do dĺžky 5 metrov s hmotnosťou 1 tony. Vyza však už u nás nežije a aj ostatným druhom jeseterov hrozí vyhynutie. Viete čo je príčinou vymiznutia veľkých jeseterovitých rýb z Dunaja?

• veľké vodné priehrady
• zmena klímy
• znečistenie vôd

Rieka Dunaj patrí k najväčším a najvýznamnejším riekam v Európe. Má nesmierny význam a svojou rozlohou odvodňuje značnú časť kontinentu. Dunaj dosahuje dĺžku 2 857 km a jeho povodie sa rozprestiera na ploche 803 260 km2. Rieka Dunaj preteká cez desať európskych krajín, ale svojím povodím zasahuje aj do ďalších. Vieš ktoré krajiny sem patria?

• Albánsko, Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Turecko, Moldavsko, Čierna Hora, Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Švajčiarsko a Ukrajina.
• Albánsko, Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Moldavsko, Čierna Hora, Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Švajčiarsko a Ukrajina.
• Albánsko, Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Moldavsko, Čierna Hora, Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Švajčiarsko a Ukrajina.

Rieka Dunaj nesie svoj názov od sútoku rieky Breg a Brigach, ktoré sa zlievajú neďaleko mesta Donaueschingen v Nemecku. Obe dané rieky pramenia v nemeckom Schwarzwalde. Rieka začína svoju púť maličkým pramienkom a postupne nadobúda na rozmeroch. Na svojom najširšom mieste dosahuje viac ako 5,5 km. Vieš ale, akú má najväčšiu hĺbku?

• 90 m
• 150 m
• 8 m

Do rieky Dunaj sa vlieva viacero významných tokov. Každý z nich privádza do Dunaja významné množstvo vody a zväčšuje jeho objem. Najvýznamnejšie rieky, ktoré ústia do Dunaja na území Slovenska, sú Morava, Váh, Hron a Ipeľ. Najvýznamnejšie množstvo vody privádza do Dunaja rieka Sáva. Ktorý tok je ale najdlhším (a najväčším podľa plochy povodia) prítokom Dunaja?

• Iskar
• Tisa
• Prut

Rieka Dunaj je počas svojho toku heterogénna a formuje mnohé prírodné krásy a lokality nesmierneho prírodného významu. Jeden z takýchto prírodných útvarov, ktorý nenájdeme nikde inde na Dunaji, sa nachádza medzi Slovenskom (Malý Dunaj) a Maďarskom (Mošonský Dunaj). Ako sa tento útvar nazýva?

• Železné vráta
• Naplavovaný kužeľ
• Vnútrozemská delta Dunaja

Dunaj je domovom pre veľké množstvo živočíchov a rastlín. Predstavuje tak významný zdroj biodiverzity. Dunaj patrí medzi rieky s najbohatším zastúpením fauny rýb Európy aj sveta. Iba na Slovensko-Maďarskom úseku Dunaja sa ich vyskytuje viac ako 60 druhov. Koľko druhov rýb bolo identifikovaných v Biosférickej rezervácii Delta Dunaja dohromady?

• 135
• 79
• 240

Zimné mesiace priniesli dostatok vlahy na väčšine územia. Pôdne sucho sa v zime 2022/23 vyskytlo len koncom zimy v regióne Spiš a na juhovýchodnom Slovensku. Zhoršenie situácie nastalo až v marci. Koncom marca bolo na Slovensku lokálne výrazné až výnimočné sucho. Mesiac máj bol na viacerých miestach vlhký až veľmi vlhký. V letných mesiacoch sa striedali kratšie suché s vlhkými obdobiami. V lete sucho vrcholilo v druhej polovici júla, kedy bolo výrazné až extrémne sucho na severozápade Slovenska. Extrémne sucho vtedy zasiahlo 1,7 % územia a celkovo bolo suchom rôznej intenzity zasiahnutých až 60 % územia Slovenska. V ktorej časti Slovenska bolo zaznamenané sucho koncom marca 2023?

• v juhozápadnej a západnej
• v severnej
• v južnej

Bukové porasty, na ktorých sme počas extrémne suchého leta 2022 zaznamenali letné žltnutie listov a následný opad reagovali zastavením rastu v roku 2023. Väčšie skupiny jedincov buka z vrchnej časti koruny postupne usychali, v niektorých lokalitách došlo až k 30 % defoliácii – strate listov. Oslabené porasty vytvárali výraznú predispozíciu pre druhotných škodcov a boli často napadnuté hmyzom, najmä jedným druhom podkôrneho hmyzu. Výrazne oslabené jedince vyschli úplne. Aj na strednom Slovensku boli hlásené dopady sucha z roku 2022. Výrazne oslabené porasty boli atakované biotickými škodcami (podkôrny hmyz, drevokazné huby). Bola zaznamenaná aj výrazná defoliácia korún smrekových porastov a ich zvýšená mortalita. Ako sa volá druh podkôrneho hmyzu, ktorý v roku 2023 napadol bukové porasty po extrémnych teplotách v lete 2022?

• fuzáč alpský
• lykožrút bukový
• byľmor bukový

Dôsledkom globálneho otepľovania je čoraz teplejšia atmosféra, ktorá obsahuje viac vodnej pary. Búrky majú preto viac energie, prichádzajú extrémnejšie zrážky a v priebehu veľmi krátkeho času môže spadnúť aj desať milimetrov zrážok. Z celkového množstva vody, ktoré nám naprší a nasneží, sa väčšie množstvo vyparí naspäť do atmosféry. Voda, ktorá sa neodparí najmä pri intenzívnych zrážkach,… (Doplň vetu z nasledujúcich možností)

• … sa v dôsledku zvýšenej teploty rýchlo asimiluje do rastlín, ktoré ju uvoľnia do ovzdušia a nastáva sucho.
• … sa v dôsledku rýchleho vsakovania rýchlo stratí a prejde do podzemných vôd.
• ...rýchlo odteká z územia, neostáva v krajine, čo spôsobuje čoraz väčšie suchá.

Za posledné dva roky stratili alpské ľadovce značnú časť svojho objemu. Zároveň bolo v Alpách cez zimu málo zrážok, kým letné teploty vo vysokých nadmorských výškach lámali rekordy. Riekam, ako je Rýn, Pád alebo Dunaj, ktoré sú z nich napájané, tak hrozí vysychanie. O koľko percent sa zmenšili ľadovce v roku 2023?

• 10%
• 5%
• 15%

V roku 2023 sme si pripomenuli 100 rokov od jedného z najväčších prírodných nešťastí v histórií Slovenska. Najtragickejšia lavína, ktorá spadla v noci zo 6. na 7. februára 1924 v osade Rybô, v Hornojeleneckej doline pod juhovýchodnými svahmi Krížnej (1 574 m n. m.) vo Veľkej Fatre, a vyžiadala si doteraz najviac obetí na životoch. Množstvo snehu v lavíne bolo také veľké, že sa sneh neroztopil ani cez leto. Výška nánosu snehu bola až 35 metrov. Lavína bola dlhá približne 2,5 km a pri páde prekonala výšku 760 metrov. Podľa odhadu sa v nej nachádzalo 600-tisíc ton snehu. Koľko obetí mala táto lavína?

• 15
• 45
• 22

Meteorológovia varujú, že do roku 2050 budú miliardy ľudí čeliť nedostatku pitnej vody. Za posledných dvadsať rokov zásoba vody na Zemi, do ktorej sa započítava všetka voda na pevnine a pod zemským povrchom vrátane pôdnej vlhkosti, snehu a ľadu, klesá rýchlosťou 1 cm kubický za rok. Situáciu zhoršuje fakt, že:

• každoročne vybuchne na svete niekoľko sopiek
• iba 0,5 % vody predstavuje slanú vodu v moriach
• iba 0,5 % vody predstavuje použiteľnú a dostupnú sladkú vodu

Európske rieky vo všeobecnosti pramenia v horských oblastiach a 40 % sladkej vody v Európe pochádza z Álp. Zmeny v dynamike snehu a ľadovcov a režimy zrážok však môžu viesť k dočasnému nedostatku vody v celej Európe. V prípade, že nedôjde k zníženiu dopadu ľudskej činnosti na globálne otepľovanie, je vysoká pravdepodobnosť, že sa všetky alpské ľadovce roztopia do roku:

• 2050
• 2100
• 2200

Aj keď patríme k menšine tých šťastných, ktorým pitná voda tečie doma priamo z kohútika, nesmieme zabúdať na tých, ktorí to také jednoduché nemajú. Na tých, ktorí denne prejdú pešo hodiny a hodiny, aby si zabezpečili aspoň niekoľko litrov vody. Na tých, ktorí pijú vodu plnú baktérií a nečistôt, ktoré im spôsobujú najrôznejšie zdravotné problémy aj smrť. Ani v Európe už nie je toľko vody ako kedysi. Za posledné suché roky sa znižuje množstvo podzemnej vody, vody v riekach, v zásobárňach pitnej vody, vo vodných priehradách. Aj na Slovensku sú mestá a dediny, ktoré už zažili počas obdobia sucha, zákaz používania pitnej vody z vodovodu na polievanie záhrad a trávnikov, napúšťanie bazénov, umývanie áut a iných činností, ktoré neslúžia na pitné alebo hygienické účely. Aby sme ušetrili vodu, môžeme v domácnosti zaviesť niekoľko opatrení, označ pravdivé tvrdenie:

• Pri praní naplnenej práčky minieme viac vody, ako keď je naplnená iba do polovice.
• Ručné umývanie riadu míňa o 60 % vody viac ako umývačka riadu.
• Pri kúpaní v plnej vani sa minie menej vody ako pri bežnej sprche.

Pri prechádzke prírodou často natrafíme na pramene vody. Niektoré z nich patria medzi pramene minerálnej vody. V súčasnosti sa u nás do spotrebiteľského obalu plní 23 prírodných minerálnych vôd a približne 40 značiek pramenitých vôd. Na porovnanie s inými krajinami má napr. Fínsko uznaný iba 1 prameň minerálnej vody, Chorvátsko 5, Česko 10 prameňov a Slovensko až 31 prírodných minerálnych zdrojov. Celkový počet všetkých minerálnych prameňov na Slovensku je ale až 1 782. Viete, čo všetko môže prispievať k znečisteniu vodných zdrojov?

• znečisťuje priemysel, poľnohospodárstvo, doprava, povrchové vody, sídla
• znečisťuje priemysel, poľnohospodárstvo, doprava
• znečisťujú venčiace psíky

Žitný ostrov predstavuje najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe a dokázal by zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 miliónov obyvateľov, čiže oveľa viac ako len obyvateľov Slovenska. Žitný ostrov je najväčší riečny ostrov:

• na Svete
• v Európe
• v Eurázii

Počiatok merania znečisťujúcich látok v ovzduší sa na Slovensku datuje od druhej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia. Systematický monitoring sa začal vykonávať od roku 1967, keď vstúpil do platnosti prvý zákon o ochrane ovzdušia. Merania, ktoré spočiatku zahŕňali iba SO2 a prašný spad v Bratislave, Košiciach a okolí, boli postupne dopĺňané o ďalšie znečisťujúce látky a lokality. Právne predpisy sa časom menili – rozširovali sa sledované látky a sprísňovali limitné hodnoty. V súčasnosti máme na Slovensku vybudovanú Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia (NMSKO) s niekoľkými automatickými monitorovacími stanicami (AMS), ktorú prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Koľko máme na Slovensku AMS, ktoré prevádzkuje SHMÚ?

• 35
• 52
• 64

Najväčší problém s kvalitou ovzdušia na Slovensku nám spôsobujú prachové častice s označením PM10 a PM2,5. Sú to drobné častice alebo kvapôčky s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm, resp. 2,5 μm. Označenie PM pochádza z anglického výrazu particulate matter, zahŕňa však tuhú aj kvapalnú fázu. Čím sú častice menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy. Zdravotné účinky závisia nielen od veľkosti, ale aj od chemického zloženia častíc. Dlhodobá expozícia môže mať negatívny vplyv na dýchací a kardiovaskulárny systém. Čo je na Slovensku najvýznamnejší zdroj PM častíc?

• cestná doprava
• vykurovanie domácností tuhým palivom
• priemysel a energetika

Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) je skupina organických znečisťujúcich látok, ktoré vznikajú najmä pri spaľovacích procesoch, výrobe koksu a metalurgii. Sú tiež obsiahnuté vo výfukových plynoch spaľovacích motorov a uvoľňujú sa aj pri fajčení. Najznámejšou látkou z tejto skupiny je benzo(a)pyrén (BaP). Má karcinogénne (rakovinotvorné) mutagénne účinky (spôsobujúce zmeny na genetickej úrovni). BaP aj ostatné PAH majú schopnosť bioakumulácie v tkanivách živých organizmov a aj pôde. Približne 80 % celkových emisií BaP na Slovensku pochádza z vykurovania domácností. Prekročenie stanovenej cieľovej hodnoty (1 ng/m3) bolo v roku 2022 zaznamenané až na polovici automatických monitorovacích staníc (AMS), na ktorých prebehlo hodnotenie koncentrácií tejto znečisťujúcej látky. Na ktorej zo sledovaných AMS bola zaznamenaná najvyššia priemerná ročná koncentrácia BaP a aká bola jej hodnota?

• Jelšava, Jesenského; 6,4 ng/m3
• Ružomberok, Riadok; 3,8 ng/m3
• Veľká Ida, Letná; 5,4 ng/m3

Vždy keď ideme von, automaticky kontrolujeme aké bude počasie. Vieme tomu prispôsobiť oblečenie i aktivity. Nemenej dôležité pri plánovaní aktivít je poznať aj kvalitu ovzdušia. Vystavenie sa znečistenému ovzdušiu počas pobytu vonku môže predstavovať vážne riziko pre ľudské zdravie. Hoci niekedy aj sami, pomocou čuchu či zraku, vieme identifikovať, či je ovzdušie čisté, alebo nie, avšak spoľahlivejšie je preveriť si situáciu na stránke dnesdycham.sk. Tu sa rýchlym a prehľadným spôsobom môžeme dozvedieť, aký je aktuálny stav kvality ovzdušia vo vybraných lokalitách na Slovensku spolu s odporúčaním, či a ako je potrebné obmedziť aktivity vo vonkajšom prostredí. Slúži na to semafor kvality ovzdušia. Čo budete robiť v prípade, keď semafor kvality ovzdušia bude v červenej farbe?

• Užijete si svoje obvyklé vonkajšie aktivity. Otvoríte okná a vpustíte dnu čerstvý vzduch.
• Obmedzíte namáhavé činnosti vonku hlavne vtedy, ak sa u vás vyskytnú zdravotné príznaky ochorenia ako kašeľ a dráždenie očí, nosa a hrdla. Vetrať budete len krátko.
• Vyhnete sa namáhavým aktivitám vonku a činnosti v exteriéri presuniete na inokedy. Nebudete vetrať, príp. použijete čističku vzduchu. V krajných prípadoch zvážite použitie respirátora

Znečistenie ovzdušia má značný vplyv aj na zdravie obyvateľstva. Nespočetne veľa veľkých miest (s počtom obyvateľov > 100 000) podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nespĺňa minimálne normy kvality ovzdušia. Mnoho z nás sa nad kvalitou ovzdušia zrejme každý deň nezamýšľa, a preto si ani neuvedomujeme, aké množstvo znečisťujúcich látok počas dňa vdýchneme. Ak by sme sa však zamysleli a mohli si vybrať krajinu, ktorá je najmenej zasiahnutá kontamináciou ovzdušia, ktorú by sme si mali zvoliť?

• Indiu alebo Pakistan
• Island alebo Fínsko
• Poľsko alebo Rumunsko

Vzduch po vdýchnutí prejde nosom a hrtanom do priedušnice, ktorá sa rozdeľuje na dve priedušky, a tie vstupujú do pravej a ľavej časti pľúc. Následne sa delia na menšie a menšie dýchacie cesty, ktoré končia pľúcnymi mechúrikmi (alveolami) - guľovitými útvarmi, bohato prestúpenými množstvom krvných ciev, v ktorých prebieha výmena dýchacích plynov. Sú základnou štruktúrou a funkčnou jednotkou na výmenu plynov medzi organizmom a prostredím. Aká je plocha pľúc dospelého človeka?

• 1 m2 – asi ako stolný futbal
• 12 m2 – parkovacie miesto
• 180 m2 – asi ako tenisový kurt

Deti sú obzvlášť zraniteľné voči znečisteniu ovzdušia, a to už od obdobia, keď sú v tele matky, až po svoju dospelosť. Vystavenie špinavému vzduchu zvyšuje riziko respiračných infekcií vrátane akútnych infekcií dolných a horných dýchacích ciest, zápalu pľúc alebo zápalu stredného ucha. Krátkodobé vystavenie znečisteniu ovzdušia môže zhoršiť prejavy alergie vrátane alergickej nádchy, ekzému a alergického zápalu spojiviek. Na zvýšenú citlivosť detí na kvalitu ovzdušia vplýva viacero faktorov, ako napríklad: · ich telá, orgány a imunitný systém sa stále vyvíjajú, · prijímajú viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí, · vzrastom sú bližšie k výfukovým plynom z automobilov. Koľko nádychov za minútu spraví dieťa v školskom veku (6 – 12 rokov)?

• 10-16
• 18-30
• 30-60

Väčšina ľudí si stále neuvedomuje priamy súvis znečistenia ovzdušia s kvalitou ich zdravia. Alergie, ochorenia dýchacej sústavy alebo srdcovo-cievne chorenia si ľudia častokrát nespájajú so znečisteným ovzduším, skôr akceptujú, že pôvod ich ochorenia je napr. v zlej životospráve, prípadne pramení zo stresu. Zdravotníci však upozorňujú, že znečistenie ovzdušia je v súčasnosti jeden z významných faktorov, ktorý ovplyvňuje zdravie ľudskej populácie. Vedci v rámci rôznych štúdií skúmajú možné vplyvy znečistenia ovzdušia aj na zníženie rozumových schopností, resp. na funkciu ľudského mozgu. Napríklad odborníci z Yale a Pekinskej Univerzity sa tomuto štúdiu venovali 4 roky, počas ktorých testovali matematické a jazykové schopnosti 20 000 respondentov. Výsledky výskumu sú nasledovné:

• nepreukázala sa žiadna súvislosť znečistenia ovzdušia a zhoršených kognitívnych vlastností človeka,
• preukázateľne potvrdili negatívny vplyv dlhodobého dýchania znečisteného vzduchu na rozumové schopnosti populácie,
• dospeli k záveru, že znečistené ovzdušie môže smerovať k zvýšeniu inteligencie obyvateľov, ktorí sú vystavení dlhodobému pôsobeniu znečisteného vzduchu.

Vo veľkých mestách na Slovensku sa na znečistení ovzdušia významne podieľa doprava. Motorové vozidlá znečisťujú ovzdušie hlavne oxidmi dusíka a jemnými prachovými časticami. Vedci upozorňujú, že vzduch vo vnútri vozidiel obsahuje väčšie množstvo znečisťujúcich látok ako ovzdušie vonku, kde sa tieto látky ľahšie rozptýlia. Vysokým dávkam škodlivín sú vystavené aj deti, ktoré rodičia vozia do/zo školy, keďže patria medzi citlivé skupiny obyvateľstva. Znečistený vzduch môže u detí spomaliť rast pľúc a vyvolať respiračné ochorenia. Školáci by tak podľa odborníkov mali radšej chodiť pešo, prípadne jazdiť na bicykli. To, že sú vodiči vozidiel vystavení väčšiemu znečisteniu ovzdušia ako chodci či cyklisti, ktorí sa pohybujú na rovnakých cestách, už preukázalo niekoľko experimentov. Znečistenie ovzdušia vo vnútri áut je niekoľkonásobne horšie ako vo vonkajšom prostredí. Auto má spustený ventilátor, ktorý nasáva čerstvé splodiny z áut pred sebou, a tie smerujú priamo do vozidla, kde sa hromadia. Koľkokrát horšie je znečistenie vzduchu vo vnútri auta ako vonku?

• 2-4
• 9-12
• 15-20

nečistenie ovzdušia z dopravy predstavuje záťaž pre životné prostredie aj naše zdravie. Dodržiavaním jednoduchých pravidiel môže každý z nás prispieť k lepšej kvalite ovzdušia v našich mestách a obciach. Spaľovanie paliva pri voľnobehu produkuje škodlivé látky, ako napríklad oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, prchavé organické zlúčeniny a prachové častice. Tieto znečisťujúce látky zhoršujú kvalitu ovzdušia a vo vysokých koncentráciách prispievajú k tvorbe smogu. Bežné vozidlo so zapnutým motorom dokáže počas voľnobehu vypustiť rovnaké množstvo znečisťujúcich látok ako počas jazdy. Medzi vodičmi však vládne mylná predstava, že častým vypínaním a zapínaním motora sa míňa viac paliva. Vypnutím motora počas státia sa šetrí životné prostredie, ovzdušie a aj peňaženka. Akú vysokú pokutu môžete dostať za státie na voľnobehu?

• 30 eur
• 100 eur
• 150 eur

Najlepší spôsob prepravy je chôdza. Prináša nám fyzickú i psychickú pohodu a je prospešná aj pre životné prostredie. Chôdza je pre človeka nenahraditeľná práve pre svoj spoločenský význam. Môžeme pri nej komunikovať a premýšľať, mnohé dohodnúť a vyjednať. Chôdza je dostupná vždy a všetkým – bez rozdielu veku. Pre deti je nevýhodné jazdiť ráno do školy autom, pretože im chýba pohybová aktivita. V škole sú nepokojné, trpia svalovými trasmi a tikmi, nevedia sa sústrediť na vyučovanie. V prípade, že vzdialenosť bydliska od školy neumožňuje cestu pešo, odborníci odporúčajú vystúpiť z MHD aspoň o pár zastávok skôr alebo zaparkovať auto na vzdialenejšom mieste a neprísť až priamo k škole. Podmienkou pre zvyšovanie počtu chodcov sú bezpečné ulice a kvalitné verejné priestory. Je preto nevyhnutné zmeniť zaužívaný pohľad na územné plánovanie a navrhovať mestá pre ľudí. Priorizovať chodcov, zabezpečiť dostupnosť a nadväznosť verejnej dopravy, a minimalizovať riziká spojené s cestnou premávkou. Koľko krokov/kilometrov by sme mali denne prejsť, aby sme si udržali hmotnosť aj dobrú náladu (nevyhnutné minimum)?

• minimálne 2 500 krokov/2 km
• aspoň 5 000 krokov/4 km
• približne 8 000 krokov/10 km

Doprava, t.j preprava z bodu A do bodu B, je nevyhnutnou súčasťou našich každodenných činností. Skúsme však o cestovaní do práce, na nákupy či do školy uvažovať inak. Nemusíme každý deň na prepravu použiť auto. Ušetríme tým veľa problémov sebe aj okoliu – hľadanie parkovacích miest, zápchy, bezpečnosť chodcov, obezita, znečisťovanie ovzdušia, zahlcovanie miest nadmernou automobilovou dopravou atď. Trendom posledných rokov je koncept tzv. 15-minútového mesta, ktorý je založený na predpoklade, že infraštruktúra (škola, zamestnanie, úrady a služby) je pre obyvateľov dostupná na krátke vzdialenosti od miesta bydliska, tzn. pešo, jazdou na bicykli alebo efektívnou verejnou dopravou. S problémami v doprave zápasia všetky krajiny a najmä veľkomestá. Z nasledujúcich možností zvoľte výrok, ktorý je pravdivý (aj keď možno ťažko uveriteľný):

• Doprava v centre Londýna sa pohybuje rovnakou rýchlosťou, ako koče ťahané koňmi pred sto rokmi.
• Otvorenie nového obchodného domu IKEA v Holandsku spôsobilo dopravné zápchy.
• V Pekingu v Číne bola dopravná zápcha, ktorá mala 100 km a trvala neuveriteľných 19 dní.

Je dôležité dbať na to, čím sa doma kúri. V návode na obsluhu každého vykurovacieho zariadenia je presne uvedené palivo, ktoré má spotrebiteľ používať vrátane vhodnej dávky. Pri spaľovaní nevhodného paliva sa počas horenia začnú tvoriť látky, ktoré nepríjemne zapáchajú, vzniká tmavý dym, ktorý znečisťuje životné prostredie, a je nebezpečný pre ľudské zdravie. Ak sa v krbe či peci spaľuje nevhodné palivo, z komína uniká čpavok, dechty, fenoly, kyanidy a iné nebezpečné látky. Takýto spaľovací proces je veľmi nekvalitný, hrozí postupné zanášanie spalinových ciest, hlavne komínov, čo spôsobuje nefunkčnosť ťahu v komíne i bezpečnostné problémy. Spaliny sa môžu čiastočne uvoľniť do miestnosti, kde sa nachádza spotrebič, dráždia sliznice horných dýchacích ciest, spôsobujú bolesti hlavy, alebo pôsobia ako nervový jed. Ktorá z možností produkuje najviac škodlivých látok a nepatrí medzi vhodné palivo?

• drevo
• drevotrieska
• brikety

Vykurovanie domácností sa na Slovensku podieľa na viac ako 70 % všetkých emisií prachových častíc. Príčinou zvýšených koncentrácií týchto znečisťujúcich látok v ovzduší je najmä vykurovanie tuhými a nekvalitnými palivami, zastarané zdroje tepla, nesprávna technika vykurovania, ale aj prekurovanie priestorov. Ak sa však naučíme kúriť správne, môžeme emisie prachových častíc podstatne znížiť. Vedeli ste, že čerstvo vyrúbané drevo v sebe obsahuje až 60 % vody? Práve spaľovanie mokrého dreva nadmerne znečisťuje ovzdušie, zanáša komín a ničí spotrebič. Preto je potrebné drevo sušiť. Určite ste sa stretli s tým, že ľudia majú pred domom naukladané väčšie množstvo dreva. V ideálnom prípade pod nejakou strieškou alebo zhora zakryté tak, aby drevo nebolo v priamom kontakte so zemou. Viete ako dlho by sa drevo malo sušiť, aby malo správnu zostatkovú vlhkosť?

• pol roka a 38 % vlhkosti
• dva roky a menej ako 20 %
• päť rokov a musí mať menej ako 10 %

Vďaka neustálemu výskumu a vývoju aj v oblasti spaľovania sa darí spaľovať drevo efektívnejšie a ekologickejšie. Samozrejmosťou by malo byť, že spotrebič má sekundárne spaľovanie, vďaka ktorému sa proces spaľovania zintenzívni a zdokonalí. Ak váš spotrebič nemá sekundárne spaľovanie splyňovaného dreva, je najvhodnejší čas na jeho výmenu s ohľadom na zdravie vás a vašich blízkych. Aj najnovšia smernica o ekodizajne, platná od 1. 1. 2022, umožňuje uvedenie len moderných a ekologických spotrebičov na trh. Najviac emisií sa vytvorí práve pri štarte, teda na začiatku kúrenia. Správne kúrenie sa vďaka vývoju spotrebičov zmenilo. Novým spôsobom zakúrenia sa skôr zohreje komín a emisie sa znížia až o polovicu v porovnaní s predchádzajúcim spôsobom. Viete ako správne zakúriť v kotle či krbe?

• zakurovaním zo stredu
• zakurovaním zhora
• zakurovaním zdola

Ďalšou podmienkou správneho kúrenia je správne ovládanie prívodu vzduchu. To znamená nezatvárať ho pri rozháraní. Drevo nehorí stále rovnako. V prvej fáze rozhorievania potrebuje dostatočný prívod vzduchu. V druhej fáze splyňovania dreva už môžeme vzduch regulovať na dosiahnutie čo najvyššej ohniskovej teploty. Druhá fáza nastáva vtedy, keď už horia všetky časti priloženého dreva. Vzduch regulujeme postupne, aby bol plameň stále „živý“ a jasne svietil. Nie je účelom, aby plameň stále a čo najdlhšie horel. Cieľom je ekologické spálenie dávky paliva a uloženie energie v interiéri. Správne kúrenie predstavuje aj správnu obsluhu spotrebiča. Drevo musí mať dostatok vzduchu na horenie. Inak sa dusí a veľmi dymí. Aký objem vzduchu (v m3) potrebujeme na spálenie 5 kg dreva?

• 10 m3
• 50 m3
• 100 m3

Spaľovanie tuhých palív je vždy sprevádzané produkciou znečisťujúcich látok. Kotly, krby a kachle sú teda zaslúžene podľa zákona o ovzduší malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia. Starý kotol ročne vypustí do ovzdušia približne 50 až 300 kg prachu. Čím menšie sú prachové častice, tým väčšie zdravotné riziko predstavujú pre ľudský organizmus. Výmenou zastaraného prehorievacieho kotla za splyňovací kotol dokážete ročne ušetriť rádovo stovky eur. Modernizácia zariadenia však nie je automaticky zárukou bezproblémového vykurovania. Dôležitá je tiež starostlivosť o vykurovacie zariadenie (kotol, krb, pec, kachle), kvalita paliva a, samozrejme, kvalita obsluhy. Nové kotly sú podstatne kvalitnejšie a ak sú prevádzkované v súlade s návodom na obsluhu predpísaným výrobcom, šetria čas, peniaze aj ovzdušie. Koľkokrát menej prachu vyprodukuje nový moderný kotol v porovnaní so starým spotrebičom?

• 5-krát
• 15-krát
• 20-krát

Hygienický význam lesov spočíva aj v schopnosti regenerovať ovzdušie, keďže lesné oblasti účinne odstraňujú škodliviny z atmosféry, čím znižujú úroveň kontaminácie ovzdušia. Všeobecne platí, že akýkoľvek les má vplyv na pohyb vzduchu v jeho okolí, čo zase ovplyvňuje aj rozptyľovanie nečistôt. Tuhé znečisťujúce látky vrátane prachových častíc sú redukované vplyvom zmierňovania prúdenia vzduchu, kedy sa ukladajú na rastlinných častiach. Aerosólové a plynné nečistoty sú čiastočne absorbované rastlinami alebo sú vynášané turbulenciou do vyšších vrstiev atmosféry, kde dochádza k postupnému znižovaniu ich koncentrácie, resp. úplnému odstráneniu. Jeden hektár ihličnatého lesa za rok prefiltruje 18 mil. m3 vzduchu, zníži hlučnosť o 20 až 30 dB, vyrobí kyslík pre ročnú spotrebu 10 ľudí, vyprodukuje 1 500 kg fytoncídnych prchavých látok. Koľko ton prachu zachytí 1 hektár ihličnatého lesa za rok?

• 10 ton
• viac ako 30 ton
• menej ako 20 ton

V mestách s vysokou hustotou obyvateľstva sa nedostatok stromov a rastlín výrazne podpisuje pod znečistenie ovzdušia, čo v mnohých prípadoch predstavuje vážne riziko pre ľudské zdravie. Napriek tomu sa vo vyspelých mestách v posledných rokoch zvýšil záujem o obnovu prírodných prvkov. Proces revitalizácie mesta sa javí ako prospešný nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj pre zlepšenie kvality života obyvateľov. Stromy aj ďalšie rastliny môžu výrazne prispieť k zníženiu úrovne znečistenia ovzdušia. Kľúčovým faktorom je ich štruktúra, povrch listov a ihličia. Listnaté lesy zachytávajú prachové častice lepšie než ihličnaté. Ktorý druh dreviny zachytí viac prachu?

• dub letný
• borovica lesná
• buk lesný

Niektoré druhy izbových rastlín majú schopnosť filtrovať bežné prchavé organické zlúčeniny zo vzduchu a môžu mať pozitívny vplyv na zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia. Vďaka fotosyntéze navyše rastliny uvoľňujú do prostredia kyslík a spotrebúvajú oxid uhličitý čo sa prejaví na kvalite vzduchu v miestnostiach. Okrem toho prispievajú k tomu, že sa ľudia v miestnostiach cítia lepšie, čo sa môže prejaviť aj na produktivite práce. Netreba však zanedbať ani čistenie listov izbových rastlín, ktoré často účinne zachytia voľne poletujúce prachové častice. Každý z nás teda môže prispieť k čistejšiemu ovzdušiu vo svojom prostredí. Zelené rastliny v našich domácnostiach okrem produkcie kyslíka prispievajú aj k filtrácii vzduchu, ktorý dýchame. Z nasledujúcich možností označte rastliny, ktoré možno zaradiť medzi najlepšie „čističe vzduchu“:

• konvalinka, snežienka, narcis
• lopatkovec, dracéna, svokrin jazyk
• tulipán, fialka, palma