ŽABIE TAXI v SENICI

Tohtoročné Žabie TAXI na Prietržsku (17.3.-27.4.2021) ...

...zachránilo pred kolesami áut dovedna 319 obojživelníkov, z toho 301 ropúch bradavičnatých, 8 ropúchzelených, 8 hnedo sfarbených skokanov (poddruhy sme nerozlišovali) a 2 mloky škvrnité. Mimo bariér naše hliadky napočítali 86 uhynutých žiab. V rámci pravidelných výjazdov sa náš tím naučil rozoznávať ropuchu bradavičnatú od ropuchy zelenej, pričom niektorí prvý krát v živote videli mloka. Vďaka tejto aktivite sme si začali viac uvedomovať ohrozenie žiab pri migrácii. Členovia hliadok si aj na iných výletoch začali všímať obojživelníkov na cestách a spozorovali veľké úhyny v okolí Kunovskej a Jablonickej priehrady. Výsledky našich pozorovaní a štatistiku zo Žabieho taxi sme odovzdali členom Štátnej ochrany prírody, ktorí tieto údaje využijú v prospech ďalších záchranných aktivít ako aj k lepšiemu porozumeniu správania a zmien v habitate obojživelníkov v posledných rokoch.

Jeden z našich najaktívnejších hliadkujúcich, Marco Althuber z 5.C, opísal tohtoročnú akciu takto:

„Počas migrácií žiab sa do tejto akcie zapojilo veľmi veľa ľudí, či už pani učiteľky alebo pani zástupkyňa. Na žabách som bol asi 4 krát. Raz to bolo 62 alebo 1 a raz sa stalo 0. Do tejto akcie sa zapojila Trieda 5.C, skauti pána učiteľa, pedagogický zbor, rodičia, ochranári lesov. Najviac bolo ropúch bradavičnatých, druhé miesto si zaslúžili ropuchy zelené. A posledné miesto zaujali skokani hnedí. Keď sme začali prvou fázou, prišli sme na miesto priehrady Prietrž. Najprv sme rozbalili fólie potom ochranári lesov mali nachystanú malú dieročku do ktorej sme vopchali fóliu. V priebežných metroch boli kýbliky do ktorých žaby mali spadnúť. Následne prišla hliadka ktorá si priniesla ďalšie vedro a do tých vedier postupne dávali žaby z vedier a prenášali ich k vode.“

Žabie TAXI v PRAXI J

Pred prácou sa najprv bolo treba vyškoliť. O tom, ako vyzerá biológia v praxi – vlastnoručné rozoznávanie našich obojživelníkov pri migrácii – napísala pár poznámok z výjazdu s ochranármi naša skautka Shanti (Lucia Vasiľová):

„Väčšinou vo vedrách nájdete ropuchy bradavičnaté, popri nich občas aj skokany hnedé a mloky bodkované. Ropuchu bradavičnatú spoznáte ľahko - je baculatejšia a má bradavice na suchej koži.  Je pomalšia, plazí sa, neskáče. Keď je v ohrození, tak sa nehýbe a spolieha sa na maskovanie. Ropucha kladie vajíčka do dlhých šnúr do vody medzi rastliny.“

„Skokan hnedý je menší má dlhšie zadné nohy a keď je v nebezpečenstve tak odskáče preč. Je hnedej farby a od oka až po "ucho" sa mu tiahne tmavohnedá škvrna. Má vlhkú kožu. Skokanov hnedých je vraj viac poddruhov a ťažko sa rozoznávajú. Vajíčka kladie do vody v zhlukoch.“

Žaby sa nemajú chytať z boku za brucho lebo nemajú rebrá. Treba ich opatrne podchytiť zospodu a radšej v ochranných rukaviciach, aby sa im nenarušila mikroklíma na pokožke.

„Mlok bodkovaný – tými sa to na Hradišti len hemžilo. Keď nám ich ochranári priniesli ukázať vo vedierku, vyzerali ako keby boli mŕtve (bolo ešte chladno), ale keď ste si ich dali na teplú ruku a na slnko hneď boli aktívne. Samci sú hnedej farby a majú oranžové brucho s čiernymi bodkami a na chrbte až po koniec chvosta im narastie taká plutva – tzv. hrebeň.  Samičky nemajú bodky. Vajíčka kladú do vody a prichytávajú ich o steblá vodných rastlín.“

„Jeden skokan hnedý mal obrovské brucho. Bola to samička s vajíčkami.“

Naši žabí záchranári:

Janek Jozéfek, Juraj Prokeš s rodinou, Marco Althuber so starým otcom, Bohdana Odokienková s tatom a tetou Žofkou, Františka Peterková s rodinou, Noemi Púpalová s rodinou, Mirka Žáková s rodinou, Slávka Hrebíčková s rodinou a rodina Vasiľových.

Do Žabieho TAXI sa zapojili žiaci, rodičia, učitelia a vedenie našej základnej školy, členovia 8. oddielu vodných skautov a členovia Klubu občasných turistov. Akcia sa rozhodne musí na budúci rok zopakovať.

Ďakujeme ochranárovi Jirkovi Hološkovi za bezproblémovú koordináciu, ochotu spolupracovať ako i za inšpiratívnu outdoorovú prednášku k rozoznávaniu žiab a mlokov v oblasti Hradišťa.