Predmet energia na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine

Na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, jednom z prvých troch slovenských gymnázií, je už 12 rokov súčasťou profilu absolventa aj environmentálne vzdelanie.

V roku 2008 vstúpil do platnosti školský zákon, ktorý bol pre našu školu čiastočne likvidačný. Ukončilo sa dvanásťročné, vcelku úspešné, fungovanie šesťročnej formy gymnázia s dvomi triedami v ročníku, navyše prišlo kritické obdobie v počte záujemcov o štvorročné gymnaziálne štúdium, v dôsledku čoho hrozilo postupné prepúšťanie učiteľov. Reformy neobišli ani štvorročné gymnaziálne štúdium. Ako učitelia z prírodovedných predmetov sme ťažko niesli uzákonenú redukciu obsahu učiva, čo sa premietlo aj do počtu vyučovacích hodín. V dnešnej dobe ideme redukovať prírodovedné predmety, keď potrebujeme lekárov, vedcov, technikov, informatikov, učiteľov ... ?! Hľadali sme spôsob, ako poskytnúť našim študentom plnohodnotné prírodovedné vzdelanie. Nápad kolegu Jozefa Beňušku využiť časť disponibilných hodín na vyučovanie nového predmetu, ktorý by pokrýval medzipredmetové vzťahy s fyzikou, chémiou, biológiou a geografiou, som dostala za úlohu pretaviť do konkrétnych cieľov a obsahu predmetu. Kedysi dávno bol môj sen študovať environmentalistiku - ochranu životného prostredia, ale napokon som vyštudovala učiteľstvo matematiky a fyziky. Osud chcel, aby som na životné prostredie nezanevrela a ponúkol šancu realizovať sa v environmentálnej problematike v podmienkach stredoškolského vzdelávania.

V rámci školskej reformy sme počnúc školským rokom 2009/10 zaviedli na našej škole nový vyučovací predmet energia s environmentálnym zameraním. Jedná sa o povinný predmet s jednohodinovou dotáciou v 2. ročníku gymnázia realizovaný s delenou triedou.

Prečo energia?

Všetko, čo sa okolo nás deje, je výsledkom neustálych premien energie. Energia nevzniká, ani nezaniká, len sa neustále premieňajú jej formy navzájom.

Prečo environmentálne zameranie?

Žijeme v dobe, kedy každým dňom pribúda počet obyvateľov na Zemi, potrebujeme jesť, chceme bývať v bytoch, domoch, mať teplo, elektrinu, používať autá, cestovať ..., a všetci potrebujeme dýchať. Dnes už niet pochýb, že v dôsledku neustále rastúceho dopytu po energii dochádza k výrazným klimatickým zmenám, ktoré smerujú k postupnej likvidácii podmienok na život na Zemi pre budúce generácie. Vznikajú globálne problémy, riešenia sú komplikované a drahé, ťažko sa rodia účinné riešenia, kompetentní ľudia chýbajú. Dnes sa síce veľa o problematike klimatických zmien hovorí, dokonca aj na celosvetovej úrovni, ale reálne aktivity sú nedostačujúce, alebo vôbec nie sú.

Cieľom predmetu energia je systematicky žiakov vzdelávať:

v hľadaní súvislostí vzájomných premien energie v procesoch tvoriacich súčasť každodenného života človeka so zreteľom na racionálne využitie a úsporu energie,
v oblasti environmentálnych dôsledkov rastúceho dopytu po energii,
v hľadaní alternatívnych zdrojov energie,
v hľadaní nových riešení v záujme udržateľného rastu a zachovania kvalitného životného prostredia.

Pred dvanástimi rokmi, keď sme s vyučovaním predmetu energia začínali, dokonca aj niektorí naši kolegovia nechápali náš zámer. Dnes už zrejme nikto nepochybuje o nutnosti vzdelávať sa v oblasti environmentalistiky už od detstva. Prax ukazuje, že nemáme v sebe prirodzene zakorenenú prioritu chrániť životné prostredie. Chceme, aby naši absolventi nielen žili, ale aj vo svojich pracovných pozíciách, keď budú mať možnosť ovplyvňovať smerovanie firmy, sa rozhodovali v prospech ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja.

Z čoho sa deti učia?

Obsahovú náplň vyučovacieho predmetu tvoria témy Klimatické zmeny, Likvidácia odpadov, Základné pojmy ako energia, mechanická práca, výkon, Energia potravín, Neobnoviteľné zdroje, Obnoviteľné zdroje, Nanotechnológie. V začiatkoch výučby predmetu neexistovala žiadna učebnica. Bez učebných materiálov nie je vzdelávanie jednoduché. Zdrojov informácií je síce veľmi veľa, zorientovať sa však v zložitej problematike je pre žiakov náročné. Všetky materiály, ktoré používame, sme si robili sami. Za roky, ktoré energiu učíme, sme vytvorili celý rad vyučovacích materiálov - pracovných listov, pracovný zošit z energie i webstránku na vyučovacie účely. Tá slúžila na zverejnenie vyučovacích materiálov najmä dovtedy, kým sme so žiakmi nekomunikovali cez vlastnú školskú platformu.

Ako vyzerajú naše hodiny?

Systém prednáška, skúšanie a písomky sme zavrhli už pri tvorbe základnej koncepcie predmetu. Snažíme sa vyučovanie koncipovať do žiackych aktivít. Využívame systém pracovných listov a štruktúrovaných zadaní, na základe ktorých žiaci samostatne hľadajú informácie, merajú, navrhujú riešenia a potom spoločne prezentujeme, diskutujeme, argumentujeme.

Súčasťou vyučovania je každý rok exkurzia v zariadeniach, ktoré s environmentálnou tematikou súvisia. V našom okolí takými osvedčenými miestami sú Brantner Fatra, čistiareň odpadových vôd, vodná elektráreň Liptovská Mara, Čierny Váh, vodný zdroj Turček, vodný zdroj Necpaly, malá vodná elektráreň Necpaly, tepláreň, Energoland Mochovce. Podarilo sa nám navštíviť aj pracovisko zamerané na vývoj unikátnych biodegradovateľných plastov pod vedením prof. Pavla Alexyho, STU Bratislava, pri Nitre.

Každoročne sa formou projektovej činnosti sa snažíme žiakom sprostredkovať zážitok z mimoriadneho podujatia. Uvedieme niekoľko príkladov:

Organizovali sme žiacke konferencie za prítomnosti odborníka z praxe, kde žiaci prezentovali svoje skupinové postery a modely.
Organizovali sme súťažno-vzdelávacie podujatia formou rovesníckeho vzdelávania ako Solárne dni, Ako Eko (ekonomicky a ekologicky).
V rámci súťaže Play Energy žiaci koncipovali environmentálnu kampaň, v ktorej si skupiny pripravili workshopy pre materské školy a na I. stupeň ZŠ a natočili z nich videá.
Veľmi sa nám vydaril Deň Zeme 2019. Takmer 80 žiakov bolo zapojených do tvorby súťažných a vzdelávacích aktivít a organizácie podujatia, na ktoré prišlo vyše 100 detí z I. stupňa ZŠ. Školský dvor našej školy ožil netradičnou atmosférou stretnutia gymnazistov s maličkými školákmi. Za organizáciu Dňa Zeme sme sa umiestnili medzi trojicou najlepších stredných zelených škôl na Slovensku. Študenti, ktorí si na vlastnej koži vyskúšali, ako zaujať a udržať pozornosť malých detí, nám isto dajú za pravdu, že je to nie je jednoduché. Ale ako sami konštatovali, je to aj mimoriadny zážitok a obohacujúca skúsenosť.

Keď pripravujeme veľké podujatie, skupiny žiakov (dvojice, trojice) si zvolia tematiku, druh aktivity, predložia svoju predstavu, ako aktivitu realizovať. To je však len začiatok, nápad treba doviesť do štádia realizovateľnosti. Keď je v ročníku 120-150 žiakov, musíme charakter aktivít skorigovať tak, aby sa rovnaké činnosti neopakovali viackrát a pre návštevníkov boli rôznorodé a nápadité. Obsah a prevedenie pripravovanej aktivity s tvorcami priebežne konzultujeme. Takéto podujatie pripravujeme už od septembra a načasujeme obvykle na mesiac apríl, keď je Deň Zeme. Študenti si na vlastnej koži vyskúšajú, ako zaujať a udržať pozornosť malých detí. Maličké deti nemožno podceňovať, častokrát svojimi vedomosťami zaskočia aj starších. Sú však za podnety veľmi vďačné, s nadšením pracujú, radi súťažia, hrajú sa, tvoria, dávajú väčšinou pozitívnu a intenzívnu spätnú väzbu.

Máme aj iné skúsenosti. Podujatie s environmentálnym obsahom sme niekoľkokrát organizovali formou workshopov pre o rok mladších spolužiakov z našej školy – druháci pre prvákov. Žiaci -organizátori zhodne konštatovali, že je mimoriadne ťažké svojich mladších spolužiakov motivovať k činnosti. My, čo už nejaký ten piatok učíme, poznáme tento večný boj s nezáujmom adolescentov.

Čo žiakov zaujíma?

Obklopuje nás záplava informácií. Dnes si každý môže vyberať zdroje informácií, o ktoré má záujem a žiť si v svojej „informačnej bubline“. Pri filme Nepohodlná pravda (Davis Guggenheim, 2006, ocenenom filmovým Oscarom v kategórii najlepší dokument), ktorým začíname tému klimatických zmien, žiaci takmer nedýchajú. Mnohí s prekvapením konštatujú, že síce všeličo z médií počuli a videli, ale až po zhliadnutí filmu pochopia vážnosť situácie. Naopak, tematiku neobnoviteľných zdrojov žiaci „veľmi nemusia“. Je však dôležité, aby sme o pôvode a dopade masovo využívanej energie z fosílnych palív hovorili a videli súvislosti s naším každodenným fungovaním. Tieto „nezáživné“ poznatky sa do ich „bublín“ ťažko tlačia. Preto sme toho názoru, že ak žiak v škole pracuje aj s učivom pre neho nezáživným, ak sú na neho kladené nároky na vedomosti, je záruka iste