Participácia ako jedna z cností charakterového učenia (aj environmentálnej výchovy) PaedDr. Jana Kramárová

Už viac ako dvadsať rokov sú základnými piliermi našej Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici spolupráca s rodinou, podnetné prostredie, individuálny prístup a najmä inovatívny program Krok za krokom. 

Základnú školu skvele dopĺňa umelecká. Deň sa začína rannou komunitou, v  triedach vládne priateľská atmosféra a vynikajúca je aj spolupráca s rodičmi. Často sú v škole prítomní rôzni hostia, odborníci, bývalí žiaci. Vyučovanie matematiky sa realizuje objavnou Hejného metódou. Deti sa učia používať nespojité písmo Comenia script. Za  projekt Mladí reportéri pre životné prostredie získala škola svetové ocenenia a v roku 2021 sa stala inšpiratívnou Zelenou školou. Malým šachistom sa darí doma i v zahraničí. V roku 2022 nás oslovila Trnavská univerzita k spolupráci na výskumnom projekte o charakterovom vzdelávaní v slovenských školách. Bola to príležitosť uvedomiť si, ktoré sú to tie metódy a organizačné prvky napomáhajúce takému krásnemu cieľu ako byť školou, ktorá rozvíja charakter dieťaťa (Bačkorová E., Martincová R., Wiesenganger M., kolektív autorov: Škola s charakterom. PF Trnavská univerzita. Trnava 2022, str.35)

Naša „školská koncepcia“ pre výchovu charakteru sa na I. stupni opiera o  celoživotné pravidlá Susan Kovalíkovej (Integrované tematické vyučovanie):

  • PRAVDIVOSŤ
  • ÚCTA
  • NAJLEPŠÍ OSOBNÝ VÝKON
  • DÔVERYHODNOSŤ
  • AKTÍVNE POČÚVANIE

Tieto celoživotné pravidlá zavádzame postupne, dôsledne a pomaly, aby si ich deti zvnútornili. Každé je spojené s nejakou hrou, príbehom, rozprávkou, projektom... Netreba sa náhliť. Poslúži mnemotechnická pomôcka S-O-Č (slovo- obraz- čin), lebo inak bude z celého úsilia N-I-Č. Takto pracujeme aj so zručnosťami života: Flexibilita, Iniciatíva, Integrita, Komunikácia, Ohľaduplnosť, Organizácia, Participácia, Priateľstvo, Riešenie problémov, Sebadôvera, Spolupráca... O výbere zručnosti života rozhoduje triedny učiteľ na základe toho, ako sa kolektív vyvíja, aké problémy rieši. K niektorým sa vracia, iné pripomína len obrázok... K tomu je samozrejme nepostrádateľná reflexia. Veľmi úspešný bol napríklad pri zavádzaní zručnosti STAROSTLIVOSŤ projekt, v ktorom pridelil učiteľ každému dieťaťu niekoho, o koho sa staral. Každý vedel, o koho sa stará, ale nik nevedel, kto sa stará o neho. Deti sme v úvode povzbudzovali, aby hľadali prejavy priateľského správania. Spísali sme ich na tabuľu a tento zoznam visel ako nápoveda. Na konci týždňa sme s deťmi vyhodnotili, či niekto zistil, kto sa o neho stará, ako to zistil, kedy to zistil, aké mal pocity, či bolo ťažké sa o niekoho starať, čo sa naučil o sebe, o druhých... Učitelia pri zavádzaní zručností využívajú rôzne materiály, príbehy, rozprávky a napr. aj knihu Sean Covea 7 návykov šťastných detí. V Čechách je možné absolvovať kurz Výchova ke cnostem a získať sadu kariet, kde abstraktný pojem pomáha pochopiť obraz (www.vychovakecnostem.cz). Materiálov našťastie pribúda.                                                                                                                                          

K niektorým zručnostiam a celoživotným pravidlám sa vraciame spätne na II. stupni prostredníctvom organizačnej jednotky, ktorú voláme Sústreďte sa s (n)ami- SSS a na triednických hodinách. SSS je  spoločná hodina všetkých žiakov ISCED2, ktorou končíme týždeň. Špeciálne sa venujeme zručnosti PARTICIPÁCIA. Integrované tematické vyučovanie túto zručnosť popisuje ako „účasť v skutočnom živote, ochota pracovať, rád sa zúčastním!“(Kovalíková, S. Integrované tematické vyučovanie. Nadácia S. Kovalik, Bratislava 1996, str.240) Participáciu môžeme pre lepšie pochopenie uviesť aj ako mať podiel, aktívnu účasť na činnosti. Teda napríklad deti budú pôsobiť v aktívnych roliach ako vedúci, partner, asistent apod, nielen ako účastníci, či pozorovatelia. Môžu spolurozhodovať o aktivitách, ktorým by sme sa mali v škole venovať. Kolégium Zelenej školy aj parlament prinášajú do tohto nášho priestoru-SSS problémy, ktoré v škole vidia.                                                                                                                                                     Napríklad v projekte Voda pre našu budúcnosť sme sa zaoberali klimatickými zmenami so zameraním na zadržiavanie vody v prírode. Spoločne sme riešili význam zadržiavania a využitia dažďovej vody na našom školskom pozemku. Deti robili audit, hľadali slabiny školy v tejto oblasti. Na ich popud máme sudy na dažďovú vodu, ktorá tak neodteká do kanalizácie, ale sa s ňou polieva záhrada a kvety v triedach. Na strechu príručného skladu sme umiestnili rozchodníky, a teda máme „zelenú strechu“. Nebolo to jednoduché, ale deťom na tom záležalo, našli rodičov, ktorí nám pomohli s objednávkou a dovozom, starší žiaci vysúkali rukávy a poskladali kazety. Opakované termosnímkovanie deťom ukáže, o koľko sa znížila teplota v okolí vďaka tomuto opatreniu. Projekt skončil, ale naše deti naštartoval do vysokého záujmu o tento klimatický problém. Budú teraz hľadať ďalšie možnosti ako zadržať vodu v priestore, ako ňou šetriť, spravia na to plán, pôjdu rokovať s vedením, keď to bude potrebné navštívia mestský úrad, kde na oddelení životného prostredia sú varené- pečené. Učia sa tým aj angažovanosti, občianskej iniciatíve. Do života získajú schopnosť organizovať aktivity pre iných, robiť výskum, prieskum v komunite a najmä spoločne s inými: rodičmi a učiteľmi priložiť ruku k dielu.                                                                                                                                                          

Mnohé iniciatívy robíme pod hlavičkou Zelenej školy, ktorá je excelentným, nadčasovým, aktuálnym medzinárodným projektom. Práve v ňom sme pochopili význam participácie. Videli sme zásadný rozdiel, keď aktivitu naplánoval učiteľ a keď to bol spoločný výsledok myslenia, učenia, riešenia problému celej skupiny dospelých a detí. K riešeniu problémov prizývame aj rodičov. Niektorí environmentalisti si nás začali vyhľadávať ako školu pre svoje deti práve pre tieto príležitosti. Ale nemyslíme si, že by to tak malo byť.                                                                                                                        

Pre všetky deti, pre našu budúcnosť sú dôležité ako otázky environmentálne, tak aj úlohy vedúce k chápaniu demokratických princípov. Čoraz nástojčivejšie sa hovorí o charakterovom vzdelávaní, o potrebe viesť deti k cnostiam. Či ich už nazveme cnosti, či zručnosti života nie je rozhodujúce, ale je nevyhnutné s tým niečo spraviť. Po covide máme veľa detí s psychickými problémami. Aj pre duševné zdravie našich školákov, aj pre ozdravenie planéty je udomácnenie charakterového učenia dôležité. Najvyšší čas, Komenský by sa isto potešil, veď potrebu cností vo vzdelávaní nastolil dávno vo Veľkej didaktike. Mohli by sme o nich porozmýšľať, ako im dať patričné dôstojné miesto v kurikulárnej reforme, ale najmä v našich školách. Učíme predsa pre život.

PaedDr. Jana Kramárová, Súkromná základná škola Nová Dubnica

Článok vznikol v rámci projektu ERASMUS+: Participatívna environmentálna výchova v partnerstve organizácií EkoInkubátor (CZ), Centrum environmentálnych aktivít (SK), Fundacja dla Edukaciji Ekologicznej (PL) a Magyar Környezeti Nevelési Egyesület (HU).

Podobné články