Nebezpečné raky

Rak býval symbolom čistej vody, ale v súčasnosti tento výrok už úplne neplatí. V potokoch, riekach či stojatých vodách sa okrem pôvodných druhov objavili aj invázne druhy rakov, ktoré sú menej náročné na podmienky prostredia.

Na Slovensku žijú tri pôvodné druhy rakov: rak riavový  (Austropotamobius  torrentium), rak riečny (Astacus astacus) a rak bahenný (Pontastacus leptodactylus, syn. Astacus leptodactylus). Najväčšie nároky na kvalitu vody má rak riavový, ktorý sa vyskytuje len v pôvodných úsekoch niektorých malokarpatských tokov a ako jeho meno hovorí, uprednostňuje torentilné úseky potokov, teda miesta, kde voda zurčí. Menej náročný je rak riečny, ktorý sa schováva v priehlbinách pod koreňmi stromov v potokoch i  vo väčších riekach a nepotrebuje toľko kyslíka. Rak bahenný žije v stojatých vodách a nížinných tokoch, má najmenšie nároky na obsah kyslíka vo vode. Naše raky v posledných rokoch začali ohrozovať invázne druhy rakov. Sú nebezpečné tým, že prenášajú račí mor, ktorý spôsobuje huba Aphanomyces astaci. Táto huba prerastie tkanivá raka, pričom invázne druhy to väčšinou prežijú, ale naše nie. Ak sa spóry Aphanomyces astaci dostanú do vody či už  prostredníctvom invázneho raka alebo na sieťke či čižmách z infikovanej vody, vznikne smrteľné nebezpečenstvo pre našich rakov. Takto takmer vyhynuli v Európe pôvodné druhy rakov, ktoré boli v roku 1960 nahradené vo Švédsku, Fínsku, Španielsku a Rakúsku rakom signálnym, čo bola obrovská chyba.  Vedci síce varovali pred týmto krokom, ale komerčné záujmy, vyplývajúce z predaja raka na konzum,  prevládli nad ochranárskymi. Rak signálny sa dostal do 28 krajín Európy a v roku 2007  sa objavil aj  u nás v rieke Morava.

Na Slovensku boli doposiaľ zaznamenané 4 druhy inváznych rakov: rak pruhovaný (Orconectes limosus), rak signálny (Pacifastacus leniusculus), rak červený (Procambarus clarkii), rak mramorovaný (Procambarus virginalis, syn. Procambarus fallax f. virginalis). Prvé dva druhy boli zaznamenané v menšom počte v povodí Dunaja, raky rodu Procambarus  sa objavili  masovo.  Ich výskyt na našom území je veľkou hrozbou pre prírodu, lebo majú enormné rozmnožovacie schopnosti a ako bolo uvedené, prenášajú račí mor. Rak červený bol zatiaľ zistený na dvoch lokalitách na Slovensku a následne aj zlikvidovaný, aby sa nešíril ďalej. Na lokalitách výskytu bude ďalej monitorovaná jeho prítomnosť, lebo niektoré jedince mohli prežiť aj v norách, ktoré si vyhrabávajú v brehu. Tu trávia aj nepriaznivé obdobie, napr. sucho. Rak červený je na rozdiel od našich rakov veľmi dobre prispôsobený vyschnutiu toku, čo je v čase prebiehajúcej klimatickej zmeny pre neho veľkou výhodou. Patrí medzi tzv. winners, teda druhy, ktoré sa otepľovaním šíria a vytláčajú pritom pôvodnú faunu. Rak červený  môže mať viackrát  ročne až 600 vajíčok, takže jeho reprodukčné schopnosti sú enormné. To bolo aj dôvodom jeho vysokej populačnej hustoty v potoku na Turci, kde odchytili v roku 2023 okolo 4000 jedincov.

Mimoriadnu rozmnožovaciu schopnosť má aj príbuzný druh rak mramorovaný. Tento rak sa vie reprodukovať nepohlavne - partenogeneticky a to už v piatich  mesiacoch života, na rozdiel od našich rakov, ktoré sa pohlavne rozmnožujú v závislosti od podmienok vo  veku 1,5.  – 5.  rokov. Rak mramorovaný sa vyvíja rýchlo a dožíva sa dvoch až troch rokov.  Tieto raky boli prvýkrát zistené v Nemecku v roku 1995, keď študent biológie kúpil na burze zvierat raky od amerických obchodníkov. Pretože sa   rýchlo rozmnožovali vypustil ich do jazier a riek a tak sa postupne rozšírili v Európe, na Madagaskare  a v Ázii. Pochádzajú pravdepodobne z jedného klonu zo Severnej Ameriky.   Predpokladá sa, že sa vyvinuli genetickou mutáciou  z príbuzného druhu. Keďže sa rozmnožujú výlučne nepohlavne, majú rovnaký genóm, t.j. jedince sú geneticky identické. Rak mramorovaný je jediným desaťnožcom, ktorý sa rozmnožuje samooplodnením, v prírode či laboratóriách nájdeme len samičky tohto druhu.

U nás sa vyskytujú  v prietočných ramenách a stojatých vodách, prvý záznam z roku 2010 pochádza zo štrkoviska v blízkosti rieky Váh, neskôr bol odlovený v povodí Nitry a bol už zaznamenaný v Chorvátskom a Čuňovskom ramene.  Na tieto miesta ho pravdepodobne vypustili akvaristi, pretože sa v minulosti predával v akvaristických obchodoch. V súčasnosti je jeho predaj a chov zakázaný, aby sa zamedzilo jeho ďalšiemu šíreniu. Na jeho rozširovaní sa podieľa aj vodné vtáctvo, lebo mladé jedince (juvenily) raka sa ľahko zachytia na perí či končatinách a môžu byť transportované ďalej od materského biotopu. Vyvíjajú sa na spodnej strane bruška samičky, ktorá im zabezpečuje prísun kyslíka pravidelným pohybom bruška.  Jedna samička môže mať v závislosti od veľkosti od 45 – 700 vajíčok, priemerne okolo 400. Keďže sa rozmnožuje každé tri mesiace, za rok to môže byť 1200 juvenilov. Mladé po  3.- 4. týždňoch opúšťajú telo matky a trhavým pohybom sa vznášajú vo vode. V tomto štádiu sú veľmi zraniteľné a majú aj veľkú úmrtnosť (mortalitu).  Počas rastu  sa zvliekajú a zvliečku (exúviu) zahrabávajú do jemného podložia (substrátu). Keď zmäkne, tak ju vyhrabú a skonzumujú. Predpokladá sa, že im poskytuje živiny, toto prispôsobenie sa vyvinulo ako ochrana pred obdobím nedostatku potravy. Pokusy ukázali, že rak mramorovaný si tiež buduje nory ako rak červený.  Podobne dokáže prežiť aj obdobie sucha a premiestniť sa na vzdialenejší biotop.   Po približne 9. mesiacoch dorastajú raky do veľkosti 8 -12 cm.  Väčšie jedince sa pohybujú typickým račím spôsobom: pri ohrození dvíhajú klepetá a pri strachu cúvajú dozadu.  Dospelé jedince sa vyznačujú nepravidelným hnedo olivovým mramorovaním tela, čo je vyjadrené aj v ich druhovom mene. Toto sfarbenie je charakteristické pre každého jedinca, podobne ak u žiráf, zebier a iných živočíchov. Raci sú všežravci (omnivora), konzumujú rastlinnú i živočíšnu potravu, napr. rybí poter alebo sladkovodné slimáky. Túto vlastnosť chcú využiť na znižovanie populačnej hustoty slimákov v subtropických a tropických oblastiach, kde slimáky napadnuté parazitickými motolicami prenášajú schistosomózu (syn. bilharziózu). Toto onemocnenie spôsobuje smrť miliónov  ľudí, ktorí sa môžu nakaziť pobytom v sladkej vode, keď motolica zo slimákov prenikne cez pokožku do tela hostiteľa.  Rak mramorovaný konzumovaním slimákov môže zredukovať počet nakazených.  Takto chcú využiť raka mramorového v rámci medzinárodného projektu „The perfect invader?“ na Madagaskare, kde sa rak mramorovaný vyskytuje masovo.  V tejto krajine chcú využiť raka aj ako potravu pre podvyživené deti.  Podobne aj v Nemecku sa vedci  zaoberali  možnosťami spracovať raka mramorovaného na konzumovanie, pretože má vysokú nutričnú hodnotu. Okrem toho skúmajú, či sa dá využiť pancier obsahujúci veľa polysacharidu chitínu, na výrobu biologicky rozložiteľných plastov.  Vedci zmapovali v roku 2018  ich genóm. Pretože sa dajú pomerne ľahko chovať, môžu slúžiť na pokusy ako modelové organizmy, podobne ako laboratórne myši a potkany.

Stále platí, že invázne organizmy sú nebezpečné pre fungovanie ekosystémov, lebo narúšajú biodiverzitu, potravné reťazce a prenášajú ochorenia. Ak ich nájdeme na novej lokalite, treba informovať Slovenskú agentúru životného prostredia. Raky mramorované sa veľmi ťažko odstraňujú z prírody, a preto v zmysle slov pani Dr.  R. Andriantsoa z Madagaskaru, musíme sa naučiť vedľa nich žiť a ak sa dá, využiť ich v svoj prospech.

Článok bol publikovaný v časopise Quark 7/2024.