Hej sokoly! Vtáky zázračným spôsobom zachránili slovenskú školu

Namiesto virtuálnych svetov ponúka unikátna základná škola skutočný život, so starostlivosťou o zvieratá a planétu.

 

Dievčatá a chlapci majú okrem sedenia na hodinách ďalšie povinnosti - nakŕmiť a odvážiť dravce, vyčistiť koňa, sprevádzať návštevníkov po areáli. Keďže zviera potrebuje starostlivosť každý deň, nielen cez školský rok od pondelka do piatka, chodia do školy aj cez víkendy a cez prázdniny. Zodpovednosť ich robí vyzretejšími a komunikatívnejšími. Priniesol to predmet sokoliarstvo, ktorý začali prví na svete vyučovať na základnej škole v Štiavnických Baniach ako povinný a klasifikovaný.

Partner pre dravca

Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella bola pred jedenástimi rokmi odsúdená na zánik. Počet detí v Štiavnických Baniach klesal a návrh bol, aby radšej dochádzali do školy v Banskej Štiavnici. Vtedy na pozíciu riaditeľa nastúpil Pavel Michal, sokoliar, poľovník a milovník prírody. A povedal si, prečo neskúsiť niečo nové. „Začali sme sokoliarskym krúžkom a deti to veľmi bavilo,“ hovorí dnes. „Po reforme školstva nám dal systém možnosť použiť určitý počet hodín na vlastný vzdelávací program. Tak sme zaviedli sokoliarstvo ako povinný klasifikovaný predmet pre žiakov v piatom až deviatom ročníku.“

Riaditeľ tvrdí, že najprv robili, až potom sa pýtali na úradoch. Takže sokoliarstvo sa v osnovách ocitlo bez ťažkostí. Deti sa učia teóriu aj prax. Dostávajú informácie o sokoliarstve, dravcoch, ochrane prírody, poľovníctve a lesníctve. V praxi potom dravce kŕmia, vážia, trénujú. Tie najaktívnejšie sa sokoliarstvu venujú aj v rámci krúžku po vyučovaní. Majú prideleného vlastného dravca. „Práve teraz sa pripravujeme na odchovnú sezónu. Takže žiak chodí za svojí

Reálny svet

Škola je zapojená do rôznych programov záchrany dravcov. Napríklad orliaka bielokrídleho, ktorý koordinuje zoologická záhrada v Moskve, orliaka bielohlavého v spolupráci so ZOO Liberec, a sokola rároha, kriticky ohrozený druh, ktorého plánujú na škole odchovávať a vypúšťať do voľnej prírody. „Predmet sokoliarstvo našu školu reálne zachránil,“ myslí si Pavel Michal. „Deti sa sem začali vracať, hlásili sa nám noví žiaci z iných spádových oblastí. Zaviedli sme zvoz žiakov do školy. Najprv sme mali požičanú dodávku od starostu, potom pribudla ďalšia dodávka a nakoniec autobus. Regionálny dopravca kvôli škole vytvoril linku medzi Banskou Štiavnicou a Štiavnickými Baňami.“

Do školy dnes chodí 190 žiakov, 130 z nich dochádza. V materskej škole je 58 detí, 30 z nich vozia tiež. Aj z mesta. „Vlani sa do štiavnického regiónu prisťahovalo kvôli našej škole dvanásť rodín z rôznych kútov Slovenska. Myslel som si, že sem rodičia prišli za prácou. Ale pri rozhovoroch mi povedali, že prišli preto, aby ich deti mohli chodiť k nám do školy.“Pavel Michal je presvedčený, že deti nevedia používať sociálne siete, trávia na nich priveľa času a zabúdajú na komunikáciu zoči-voči. „My im tu dávame niečo reálne, nie virtuálny svet. Dieťa má dravca, musí sa oň reálne postarať. Alebo o iné živočíchy. Tridsaťpäť detí má pridelené dravce. Je to obrovská zodpovednosť.“

Zaujímavé je, že vďaka práci s dravcami sa škole dobre darí integrovať do kolektívu aj žiakov s Aspergerovým syndrómom. Jeden chlapček s touto diagnózou sa nielenže naučil náročnú metódu výcviku sokola na vábidlo, ale aj výborne prezentovať školu pred verejnosťou. Na jar prichádzajú do školy žiaci z iných škôl v rámci výletov. Cez letné prázdniny je otvorená návštevníkom. Po areáli sprevádzajú samotní žiaci, súčasťou je sokoliarske vystúpenie. Návštevníci si prezrú záhrady, dravce a ostat­né zvieratá, môžu kŕmiť papagáje. To všetko za dobrovoľný príspevok. Vyzbierané peniaze použije škola na výlet pre deti, ktoré po areáli aktívne počas leta sprevádzali.

Nové skúsenosti

Práca s dravcami často predurčí budúce povolanie žiaka. Mnohí sa hlásia na pedagogické, lesnícke a poľnohospodárske školy alebo neskôr na veterinu. „No už pri odchode od nás majú chlebík v ruke. V oblasti sokoliarstva sú na vysokej úrovni a reálne sa vedia zamestnať,“ tvrdí Pavel Michal.

Sokoliarov potrebujú napríklad pri biologickej ochrane letísk, miest či skládok, v zahraničí dokonca plašia čajky od prímorských hotelov alebo škodcov vo vinohradoch. Asi desať-pätnásť percent žiakov sa v budúcnosti stane sokoliarmi. Na to, aby mohli chovať vlastného dravca, si musia počkať do osemnástky a urobiť skúšky zo sokoliarstva a z poľovníctva. Sokoliarstvo zapísané na Svetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je definované ako umenie lovu pomocou vycvičených dravcov.

Vďaka sokoliarstvu získala škola aj lektora angličtiny z Austrálie. Nick napísal na sokoliarsky čet, že sa chce učiť sokoliarstvo. Skončilo sa to tak, že sa prisťahoval do Štiavnických Baní, on sa učí za sokoliara a na škole učí konverzačnú angličtinu.

Unikátna škola v Štiavnických Baniach má veľké plány. Zapájať sa ešte viac do projektov na záchranu dravcov. Vytvoriť sysľovisko. Odchovať orliaka bielokrídleho z chovného páru, ktorý škole pridelila moskovská zoologická záhrada. V spolupráci so Štátnou ochranou prírody pripraviť sokola rároha na vypustenie do voľnej prírody aj ho zrealizovať - čo nie je také samozrejmé, lebo si to vyžaduje jeho sledovanie a prikrmovanie aj nejaký čas po vypustení. Všetko sú to pre deti nové skúsenosti. Keď sa vďaka nim naučia veci, môžu sa pustiť do ešte náročnejších projektov.

Uverejnené: 19.1.2020 Plus 7 DNÍ; Autor: Jana ČAVOJSKÁ 

https://plus7dni.pluska.sk/domov/hej-sokoly-vtaky-zazracnym-sposobom-zachranili-slovensku-skolu?itm_site=plus7&itm_template=another&itm_area=domov&itm_modul=clanky-9&itm_image=0&itm_position=1

Podobné články