Ako ovplyvňuje prebiehajúca kríza a núdzové dištančné vzdelávanie enviro-pedagógov?

Núdzový prechod na online a dištančné vzdelávanie v dôsledku pandémie COVID-19 spôsobil podľa OSN doposiaľ najväčší historický rozvrat vzdelávacích systémov. Jeho dopadu na poskytovateľov neformálneho vzdelávania sa však doteraz venovala iba malá pozornosť. Neformálna environmentálna výchova sa všeobecne spája s prezenčnou výukou v neformálnom prostredí, ideálne vonku v prírode. Ako sa enviro-pedagógovia vyrovnávajú s toutou neistou dobou?

V októbri som vytvorila krátky dotazník a požiadala som zopár zástupcov slovenských enviro-výchovných organizácií, aby sa so mnou podelili o svoje myšlienky. Zozbierala som 9 odpovedí z rôznych regiónov a organizácií. O svoje perspektívy sa podelili jednak menšie organizácie pracujúce s lokálnymi školami, zoologická záhrada, no taktiež aj organizácie, ktoré realizujú aktivity na celom Slovensku. Aj témy, ktorým sa venujú sú pestré, od vzdelávania pre udržateľný rozvoj cez čistú energetiku, až po dravce. Napriek svojej rôznorodosti sa ich názory veľakrát streli. 

Väčšina opýtaných je prebiehajúcou krízovou situáciou ovplyvnená veľmi významne; vplyv zatvorených škôl označili viacerí za obrovský, až zásadný. Viaceré organizácie museli svoje programy úplne zrušiť, nakoľko boli založené na osobných stretnutiach. Iní postupne prispôsobujú svoje metodiky tak, aby vyhovovali špecifickým potrebám online výučby. Viacerí sa však obávajú, že posun do digitálneho priestoru pôjde “na úkor zážitkových metód.” Navyše sa zdá, že samotná environmentálna výchova je ohrozená. Ako uviedol jeden respondent “logicky sa priorita obmedzeného vzdelávania sústreďuje iba na “najdôležitejšie” predmety, environmentálna výchova a vzdelávanie sa ocitá na okraji záujmu.” 

Čo si enviro-pedagógovia myslia o vzdelávaní v digitálnom prostredí? Dvaja sú optimistický, veria, že “možnosti, akým spôsobom realizovať envirovýchovu v digitálnom prostredí, sú obmedzené iba kreativitou tvorcov jednotlivých aktivít.” Menej ako polovica respondentov verí, že “pri didakticky správnom navrhnutí, môže byť výsledok rovnako efektívny, ako pri prezenčnom vyučovaní.” Avšak nájsť správny balans v týchto rýchlo meniacich sa podmienkach je náročný, ako poukazuje aj táto odpoveď: “Ak to chceme robiť aj naďalej skutočne kvalitne a zaujímavo, potrebujeme nové postupy, spoznať, akým spôsobom je možné vyučovať interaktívne, učitelia potrebujú zvýšiť svoje digitálne zručnosti a taktiež je nevyhnutné, aby mali žiaci potrebné technické vybavenie, čo je žiaľ stále problematické.”

Tento posun k digitalizácii je snáď len “dočasný,” dúfajú viacerí enviro-pedagogóvia. Takýto  formát výučby je akceptovateľný “ako jediná možnosť v prípade podobnej krízy vynúteného online vzdelávania.” Väčšina opýtaných sa zhoduje, že osobný kontakt a zážitková metóda sú “nenahraditeľné.” Digitalizácia vo vzdelávaní  je možno “krokom k súčasným trendom, ale iba ako doplnok, určite nie náhradou učenia vonku a učenia hrou.”

Aj keď som sa na finančné otázky v mojom dotazníku nepýtala, predpokladám, že kríza výrazne ovplyvnila aj rozpočty týchto organizácií. Nedávny prieskum u našich českých susedov ukázal, ako kríza negatívne zasiahla aj české ekocentrá. Environmentálno-výchovné organizácií opäť preukázali svoju ochotu sa učiť novým veciam a schopnosť sa adaptovať, a to aj napriek nepriaznivým podmienkam a nedostatku verejnej podpory.